Zamilovával by som sa rád každý deň, no miloval stále len to jedno.
Vždy ten istý pohľaď, na tú istú milenku, žijúcu denne v nových šatách.
Vždy tá istá vôňa meniacich sa kvetných záhonov.
Vždy tá istá hladkosť chute nesúca ducha do diaľok.
Tancujúca víla na preslnenej lúke,
odieva sa fialkami, ružami, ľaliami,
vzlieta nad oblaky vábiť svojim čarom bohov,
ochutnať dá zo seba bez ostychu,
je pre všetkých len tou jedinou vyvolenou,
pomíňajúcej sa noci.
Víno ako jediná žena ľudského života.
Schopná meniť svoje odtiene,
vlniť sa vo farbistých tónoch,
rozlievať sa neustále po dychtivej duši.
S takým vínom,
je radosť
byť monogamný,
celý život.






