Nikto z nás nemá rád konce, pretože väčšinou znamenajú to, že strácame človeka na ktorom nám skutočne záležalo. Či už si to priznáme, alebo nie, rozchody sú a vždy budú náročné. Hlavne tie, ktoré prídu nečakane a nechajú nás premýšľať nad tým celým dookola. Ako, prečo a vlastne ako sa to celé zrazu stalo? Kým ty máš hlavu plnú otázok, on je už na inej strane života. Na strane, do ktorej nepatríš. Pýtali ste sa ma, ako zabudnúť, ako sa z toho dostať, či ako sa zbaviť tej prázdnoty po tom, čo odíde.
Pýtala som sa to aj ja jeho a dúfala, že nezačne s tými rečami o tom, ako to všetko zas bude fajn. Veď to ani jedna z nás, či jeden z vás nechce v takej situácii počuť. Najskôr mlčal a potom povedal vetu, na ktorú nikdy nezabudnem. „Nikdy nemôžeš šoférovať dopredu, ak sa stále pozeráš do spätného zrkadla.“
Ani neviem prečo, ale dodnes mi tá veta hrá v hlave. Vždy, keď niečo skončí prehrávam si ju v hlave a viem, že nemám čas na žiadne obzeranie sa a minulosť patrí tam, kde je. Ak si sa snažila a dala do vzťahu všetko, nemáš si čo vyčítať..
Plač, daj si čokoládu, zmrzlinu, vyrozprávaj sa a prejdi si tým obdobím, ale potom sa postav a začni odznova bez pohľadu do spätného zrkadla. Ak sa rozhodol počas vašej spoločnej jazdy životom vystúpiť, nie je dôvod, aby si kvôli tomu zastavila aj ty sama a prosila ho, aby to skúsil znova. Musíš sa stať silnejšou ženou a ty silnejším mužom - práve preto nie je život iba o pekných okamihoch. Strácame ľudí, aby sme konečne našli seba, strácame ich, aby sme si začali vážiť každého, komu na nás záleží a strácame ich tiež preto, lebo svoju úlohu v našom živote už "dohrali".
Naše vzťahy by nemali byť komplikované, pretože ako potom prekonajú náročnejšie prekážky, ktoré prídu v manželstve? Ako dokážeme spolu žiť, ak sa teraz hádame a rozchádzame kvôli maličkostiam? Ako to dokážeme, ak teraz nevieme, aké to je obetovať sa jeden pre druhého a milovať sa aj vtedy, keď ten druhý nie je taký, akého ho chceme mať? Prečo máme potrebu sa navzájom neustále meniť?
Uvedom si, že si zaslúžiš mať po svojom boku partnera, ktorý vie, čo chce, váži si ťa, neriskuje, že ťa stratí a vie, že celú tú cestu životom chce absolvovať práve s tebou. Nie muža, ktorý nemá jasno v tom, kým je, čo bude a ako to celé vlastne ešte dopadne. Preto, ak niekto odíde nepros ho, aby zostal, ale nechaj ho ísť. Pouč sa z rozchodu a začni sa venovať sebe a tomu, čo ťa baví. Život je len jeden a nikdy nevieme, koľko máme toho ešte pred nami. Odpusti mu, odpusti sebe a posuň sa ďalej. Už ako silná žena s novou skúsenosťou, hodnotami a jasným cieľom. Začnime sa viac snažiť, aby to medzi nami fungovalo a začnime hlavne od seba.
Viac o tom, ako zvládnuť rozchod v mojom novom VIDEU: https://www.youtube.com/watch?v=M7YMui8crv8
