Všetko v živote má svoje pre a proti a preto aj nasledujúce slová sú len jednou stranou mince.
"Moja manželka mi neustále vyčíta, že nemám čas na rodinu a mal by som si určiť priority. Vraj ma zaujíma iba práca a ona s deťmi sú na poslednom mieste.." Ona nie je jediná a ani on nie. Realitou dnešnej doby je nedostatok času, veľa práce a milión iných záležitostí, ktoré nám zamestnávajú hlavu a oberajú nás o čas. Preto chápem obe strany. A potom pokračoval...
"Vieš, ak by som nechodil do práce, nemali by sme sa tak dobre ako sa máme. Nič nám v podstate nechýba. Ok chodím unavený a občas neskoro, ale len preto, že mám toho veľa. Myslí si, že na nich nemyslím, ale celý deň ich mám v hlave a domov sa vždy teším. Hoci doma ma čakajú iba výčitky a tichá domácnosť. To tiež človeka položí a demotivuje. Neospravedlňujem sa za to, že som tam neni vtedy, keď chce, ale chcel by som, aby pochopila, že to robím pre nich."
Potom sme sa ešte dlho rozprávali a keďže ho poznám už zopár rokov viem, že svoju ženu naozaj miluje. Jej pohľad na vec som si vypočula už niekoľkokrát a aj keď nemám záujem nikomu držať stranu chápem ich oboch.
Nie, nemyslím si, že žena má celé dni stáť v kuchyni a byť tou jedinou, ktorá sa zaujíma o domácnosť, ale napriek tomu si myslím, že by ženy mali byť občas menej agresívne a podráždené, pokiaľ majú po svojom boku muža, ktorý ich miluje a spravil by pre nich prvé a posledné a hlavne vtedy, ak sa o nich stará a im nič nechýba. Lebo to nie je žiadna samozrejmosť v dnešnej dobe nájsť muža, ktorý je zodpovedný a pracovitý. Hoci je to náročné, každý by mal do manželstva dať denne to, čo môže. Ty žena dávaj lásku a vytvor rodine domov a ty muž pocit bezpečia a ochranu. Len vtedy, keď to bude vyrovnaná práca to bude fungovať. Ty si predsa matkou a on otcom. Neočakávajme preto viac, ako môže ten druhý v rámci možností dať a dávajme toľko, koľko naozaj môžeme. Prestaňme byť na seba agresívni, prestaňme sa porovnávať a medzi sebou súťažiť, nevracajme sa do minulosti, nerobme skutky s očakávaním, že ten druhý je potom na rade, nevytvárajme doma peklo a milujme sa navzájom tak veľmi, ako sa len dá. Láska, úcta a pochopenie vyriešia všetko.
Nemajme v hlave predstavu, že niečo v domácnosti je iba čisto ženská a niečo iba mužská úloha. Všetko je to o dohode, láske, pomoci, zdravom rozume a reálnom pohľade na váš rodinný život. Nevyčítajme, ale riešme spoločne. Každý deň bez toho, aby sme to niekedy vzdali.
Rodina je najviac a teplo domova nenájdeš na každom kroku. Hľadajme preto spôsoby ako sa to dá a nie dôvody, ako to fungovať nebude.
P.S. Muži - práca občas počká, ale deti rastú rýchlo a manželky vás potrebujú rovnako. Ženy - viem, že je toho na nás občas veľa, ale kvôli tomu nebuďme zlé a zatrpknuté.
Samozrejme je iné, ak vás vedome ignoruje, klame, zavádza, či hľadá výhovorky, aby s vami doma nemusel byť. Ak je to tento prípad, je potrebné sa otvorene o veciach porozprávať a riešiť ich čím skôr. Ak je to však len prípad pracujúceho, slušného a bohužiaľ vyťaženého muža, tak je to o inom a nátlak je zbytočný. Treba sa potom rozhodnúť, či chceš, aby muž zarábal a mali ste z čoho žiť, alebo ti to je jedno a chceš ho mať len doma ;)
