Poviem vám, že ma vždy mrzí keď vidím svoje kamarátky, ale aj akékoľvek iné ženy hádajúce sa s ich partnermi. Tie nenávistné pohľady, ktoré sa zjavili na ich tvárach až časom. Predtým to bolo celé o láske, plánoch a vášni. Po rokoch? Urážky, rozkazovanie, nevera, podvody, klamstvá a podobné veci, ktoré im navzájom ubližovali. Ani jeden z nich v tom samozrejme nebol a ani nie je nevinne. Len včera som stretla kamaráta zo školy, ktorý mi povedal slová, na ktoré tak skoro nezabudnem. On sám je ženatý už viac ako 5 rokov a hoci sa brali v mladom veku, dodnes im to funguje. Teda aspoň som mala taký pocit z ich fotografií na internete, keďže ich dvoch som stretávala len minimálne. Keď mi začal hovoriť podrobnosti, zostala som prekvapená. Vraj sa s ňou chcel rozviesť už po dvoch rokoch manželstva, vraj to bolo medzi nimi na nevydržanie a všetko len preto, že každý si išiel časom to svoje. Svoje potreby, požiadavky, očakávania. Žiadne my, ale ja a až potom my dvaja. To potom však takmer nikdy nenastalo, keďže si viac ubližovali, akoby sa milovali. Povedal, že to bolo strašné obdobie, ale potom sa tesne pred tým, akoby jeden z nich podal žiadosť o rozvod niečo zmenilo.
"Videl som na nej časom všetko len to zlé a už som nemal silu to ďalej riešiť. Bol som na jednej akcií a stretol tam mladú ženu. Krásnu a príťažlivú. Skvele sa nám spolu rozprávalo a páčila sa mi jej bezproblémovosť. Jednoducho som si zrazu po niekoľkých stretnutiach s ňou uvedomil, že potrebujem zmenu. Chcel som pri sebe niekoho, kto nič nerieši, kto mi nič nebude vyčítať a bude si užívať daný moment. Žiadne plány, akcie, ktoré nemám rád a žiadne "milé povinnosti." Stretávali sme sa dlhšie a zašiel som až tak ďaleko, že som ju jeden večer keď nebola manželka doma pozval ku nám. Ešte predtým, akoby sa niečo stalo, sa zrazu zastavila a povedala, že to nemôže spraviť. Nerozumel som jej a potom mi to krátko vysvetlila: "Nechcem si vybudovať svoje šťastie na nešťastí tvojej partnerky. Sama by som niečo také niesla extrémne ťažko a nechcem aby si ju opúšťal. Musíte to obaja skúsiť znova. Aj mne v minulosti skrachovali vzťahy a preto viem, že toto nič nerieši." Povedal som jej, že to už nefunguje a že sa chcem rozviesť a ona mi na to povedala, že to nikdy nebude fungovať na sto percent, ale láska za to stojí a treba na nej pracovať. Vraj by dala všetko za to, aby s bývalým viac komunikovala. Láska je niečo, čo by som mal vraj živiť každý deň a nielen občas. Uvedomil som si, že som v poslednej dobe myslel hlavne na svoje dobro, na to, že sa necítim dobre, ale jej pocity ma netrápili. Zrazu som si vybavil naše začiatky a všetko to, čo nás spojilo dokopy. Hoci tam nebolo už žiadne extrémne zamilovanie, ani nemuselo. Vytvorili sme spoločne domov a ja nemôžem z neho utiecť len preto, že už sa mi nechce pracovať na vzťahu. Možno to bude znieť klišé, ale je to akoby si odišiel z domu, ktorý si vlastnými rukami staval roky len preto, že sused si vedľa teba postavil krajší. Povedal som si, že bude lepšie ak spravím nejaké menšie zmeny v tom našom a nebudem zbytočne hľadieť na to, čo je vonku, ale na to, čo sa deje u nás a s nami. Nechcel som už od problémov zutekať ako zbabelec."
Hovoril toho ešte viac, ale tieto riadky vystihli celú podstatu. Musíme si všetci už konečne otvoriť oči a prestať si predstavovať to, aké by to bolo, keby sme s niekým iným, ale vnímajme človeka, ktorý je aktuálne pri nás. Nemyslime si, že lásku nájdeme na každom rohu a neberme lásku niekoho ako samozrejmosť. Odpúšťajme a posúvajme sa ďalej. Nebojujme proti sebe, ale komunikujme. Buďme ľudskejší a viac sa chápme. Nehľadajme chyby a nepozerajme na minulosť, ale žime teraz. Neplánujme, ale spolu sa posúvajme. A hlavne vždy keď máme pocit, že svojho partnera, či partnerku už nemilujeme, pozrime sa na to celé s odstupom a s chladnou hlavou. Nie nebude to vášeň 24/7, nebude to dokonalosť, ale budete to vy dvaja. Raz ste sa zamilovali a robte to znova a znova. Nespravte chybu len preto, že vás partner nahneval a nehľadajte oporu v cudzej posteli. Pretože občas stačí aj pár minút, či krátka nočná skúsenosť a stratíte navždy človeka, ktorý vás miloval a to len preto, že ste a existujete. Áno mal na vás nervy, kričal, občas treskol dverami, ale nikdy by vás neopustil. A to je viac ako čokoľvek na svete. Ten pocit. Ten človek. Ten muž a tá žena.
... okrem toho klobúk dole pred ženou, ktorá dokáže myslieť na druhú namiesto seba. ♡
