Dnes to ide všetko inak ako v minulosti. Predstierame, že nám stačí láska, ale len kým sa naše túžby neposunú ďalej. Česť výnimkám samozrejme. Chceme, aby náš partner, či partnerka boli presne podľa našich predstáv. Žiadne zlyhania, žiadne pošmyknutia. Len to, čo bude aj svet považovať za dokonalé. Akonáhle zistíme, že naša polovička nemá čo ponúknuť, nie je na istej pozícii, nemá rešpekt, nevlastní štyri pozemky, či nemá žiadne zázemie, akosi prirodzene začneme zo vzťahu utekať. Láska už nestačí pretože myslíme na budúcnosť a na to, či sa dokáže viac ako len postarať. Najskôr hľadáme viac nedostatkov, potom sa sústredíme na to zlé a končíme až vtedy, keď už druhá strana naše výčitky nezvládne. Práve tak skončil aj jej vzťah. Nesúdim ju však - lebo to bolo to, čo chcela. Aspoň si to v tom momente myslela.
„Priznávam, že som to trochu viac prehnala. Potrebovala som v tej chvíli viac a ten môj bol príliš dobrý a zároveň príliš nudný partner na to, aby som žila po jeho boku do konca života. Začiatky boli milé a naozaj ma ľúbil, ale potom, keď som videla, že sa uspokojí s málom, nenapreduje a hlavne mi nemôže dať to, čo mali moje známe, akosi ma prestal priťahovať. Túžila som po lepšom živote a hlavne som stále mala pocit, že si zaslúžim viac. Preto som začala hľadať inde. Najskôr som sa s novým mužom len nevinne stretávala, ale potom to samozrejme zašlo ďalej - až som tomu môjmu bývalému dala jedného dňa krátke „Zbohom.“ Môj bývalý partner to nevedel dlho prekúsnuť a stále sa ma snažil získať späť. Bol to príliš veľký dobrák. Vtedy som to však pokladala za prejav zúfalstva. Pri novom mi bolo lepšie a mala som takmer všetko. Až do chvíle keď som mu už po roku nestačila a začal ma podvádzať. Stále som však predstierala, že je všetko v poriadku a verila, že nakoniec zistí, že ja som tá, s ktorou chce zostať. Nestalo sa tak. Pravdepodobne preto, že pán dokonalý mohol mať hocikoho. V posledných mesiacoch som si uvedmila, že aj keď mi dal na prvý pohľad všetko, nikdy v tom nebola láska. Nemala som pocit, že ma miluje. Len ten, že sa mu páčim a že mu to celé ako si užívame vyhovuje. Začali mi chýbať momenty, ktoré sme prežívali s bývalým, ten rešpekt z jeho strany a to, ako ma vždy podržal. Uvedomila som si, že som stratila oveľa viac a vymenila to za niečo, čo nemalo dlhú trvanlivosť. Mám len jednu otázku: Ako ho získať späť?“
Keď som si dočítala jej anonymnú správu, zostala som nachvíľu bez akéhokoľvek slova, či reakcie. Nevedela som a ani dodnes neviem o koho ide, ale na tom vôbec nezáleží. Otázkou je: „Prečo sa my ľudia nedokážeme takmer nikdy uspokojiť s tým, čo máme, stále sa s niekým porovnávame a hľadáme viac?“ Nie je to len problém žien, ale aj mužov. Na jednej strane je pochopiteľné, že žiadna žena nebude plánovať budúcnosť s niekým, kto je nezodpovedný a nevie sa postarať ani sám o seba, ale na druhej strane je toho stále viac. Problém je v tom, že vidíme pozlátko okolia. Vidíme, čo majú ony a čo nemáme my. Vidíme, čo denne postujú na sociálne siete, vidíme, kde všade boli, vidíme, čo všetko im partner dopraje. Potom sú to muži, ktorí vidia tie bezproblémové sexy ženy na sieti, tie vášnivé správy, tie krajšie a štíhlejšie telá než to, ktoré má doma ich manželka po dvoch deťoch. Je to však len ilúzia. Nikto si v tej chvíli neuvedomuje, že akonáhle začne vzťah s tou druhu "dokonalou stranou", všetko bude iné. Nachvíľu krásne a potom plné ďalších problémov. Neničme to, čo máme len pre vidinu niečoho lepšieho. Je to akoby sme mali na púšti malú fľašu vody, ktorú odhodíme, len preto, že nám GPS ukazuje, že o pár metrov nájdeme studňu, v ktorej je toľko vody, že fľaša nebude potrebná. Nakoniec zistíme, že to bola len ilúzia, chyba v systéme a stratíme oboje. Dajme si pozor na to, aby sme nestratili všetko, počas hľadania niečoho lepšieho.
Život a hlavne city druhého nie sú hra. Je prirodzené chcieť a podporovať partnera, aby bol čo najlepší, ale nerobme to na úkor toho, kým je. Neutekajme stále ďalej len preto, že to v diaľke vyzerá lepšie, ale začnime si vážiť to, čo máme pri sebe. Niekedy nám ten náš opozeraný partner tzv. „dobrák“ dá viac ako najbohatší muž na svete. A prečo? Lebo nám dá všetko čo má, kým ten druhý len časť, ktorú si postupne vezme spať a bude hľadať ďalej.
