Pri okienku sa striedali zamestnankyne jedna za druhou. Vždy čerstvé a čerstvejšie posily, iba ja som bola nenahradená a bola som si vedomá, že mi beží môj obed. S postupujúcim časom a čerstvejšími pracovnými silami rástlo moje rozhodnutie ukončiť môj vzťah k tejto banke. Myslím, že žiaden rozchod s mojimi frajermi ma nestál toľko síl a hlasiviek. Celkom slušné hlasové cvičenie. Ešteže som bola trénovaná – pokusy mojej pratetičky s operným spevom na mne, konečne priniesli ovocie. Jednu hodinu jačania v La sklenenej banke zvládnem.
„Ste ale dlžná za posledný rok...“
„Omyl, vy ste mi dlžní, vy ste spravovali moje peniaze tak mizerne, že ste môj účet dostali do mínusu.“
Fakt je, že zhruba pred rokom som chcela zrušiť účet v banke. Odovzdala som bankomatovú kartičku a čakala vo fronte.
„Nemôžeme vám to zrušiť teraz, čo ak ste niekde vyberali peniaze. Príďte o mesiac “
Trvalo mi to trochu dlhšie, než som sa znovu vybrala na druhý pokus uzavrieť túto anabázu mojich peňazí – ktoré trčali na mieste. Nebolo ich veľa, to bankové mi minimum, na čom banka držala svoje pacičky. Banka sa s nimi dostala do mínusu a nikde nemali záznam o tom, že som to chcela už pred rokom ukončiť. Je to ako keď sa rozídete s chlapom a on si po roku na vás spomenie a zahrá vám pod oknom „La palomu“ lebo čo keby predsa.
„Musíte mať predsa záznam. Kartičku som vám dala!“
„Nemáme“ To už bola asi štvrtá blondýna, už o niečo staršia. Rúž už nebol jasno červený. Asi dochádzala už aj farba. Mladšie exempláre už došli a vzadu stála na štartovej čiare nastúpená čerstvá bruneta.
„Tak tam máte väčší bordel, než by som u banky predpokladala. O to viac chcem svoje peniaze späť a zrušiť svoj účet!“ Zatiaľ som neprešla do fistule, myslím že prateta by bola na mňa hrdá. Možno len to horné é sa mierne zachvelo. Inak rezonancia v tej budove bola nádherná. Ešte keby sa tak pri trojčiarkovom fis rozklinkal aj alarm.
Až mi bolo ľúto, že u nich končím. Dala som im sľub, že si u nich už nikdy neotvorím účet a oni, že odo mňa nebudú vymáhať nejaké ďalšie peniaze. Predstavenie sa skončilo, ľudia sa poslušne posunuli vo svojich radách a do môjho okienka nastúpila nová teta – ryšavá.
Moja mama si pred rokmi zrušila vkladnú knižku, tá istá banka jej sľúbila, že jej pošle peniaze a dodnes neprišli. A premlčané to nie je, aj keď medzi maminými pokusmi a mojimi pokusmi je pár rokov rozdielu.
venované mojej učiteľke môjho operného spevu
