Majú krajšiu farbu. Alebo červená zostáva? Nie, tá už akosi nie je v kurze. Teraz fičí zelená. No zelená je tráva...tak žltá?? alebo predsa len červená? Ale tá ma už tak neobohacuje.. Neviem sa rozhodnúť! Dajme tam teda bielu. Pekne do vnútra bruška. Neutrálnu, mierovú, všetky farby v jednej. A hneď krajšie voňajú, však. Cítim ich. Aj iné.. Ale vyberte ich, prosím, už ich nechcem, vo mne sú príliž dlho...Vädnú...
Dajte im vodu...nech vypadnú...nechcem ich, do žalúdka sa mi potom nič viac nezmestí.. Dám si vaňu, možno sa vyplavia von.. Ale to som už skúšala.. len tak vtipkujem.. Dajte im vodu!!!
Nedýcham. POZOR! Vravím nedýcham váš vzduch! Dýcham svojimi očami.. Ale tie ružičky, moje malé...sladké drásajúce FUJ ! Skrývajú si hlavy pod moje tričko, preč s nimi, s ružami, sladkými a omamnými. Oni klamú! Vidia iba svoj zovňajšok. Dajte im vodu a už som ticho..
Preč s ružičkami. Bola s vami ozaj zábava!
Ja sa idem napiť.
Uhasila som smäd a v brušku mám teraz niečo lepšie.Nie ružičky, ale ružovú vodu! No pekne som to zapila, zasa raz.. Možno ma pri tom aj trochu opálilo slnko. Ružová voda pôjde ľahšie von.
Z tela von ružičky!
Ja sa idem konečne najesť.
