(1)
Zálety
Ťažké to majú božie ženy,
Bohovia ak sú záletní -
Mstia sa a robia pritom scény,
Až lieta perie povetrím.
Titaniu dcéru, božiu Létó
Kedysi na vrchole síl
Zeus bol na potulkách stretol
(Pravda... Osud to zariadil...)
Létó je teda od Titánov -
Otec je Koios, Foiba mať -
A v jedno božsky krásne ráno
Len tak si vyšla pod úvrať
Pokochať sa a medzi kvetmi
pobudnúť vonných zopár chvíľ.
Diove s jej sa oči stretli,
A Zeus nikdy nelenil...
Možno to kvety vyzradili,
Alebo bol to z neba hlas -
Ku veľkej Hére došli chýry,
Že Zeus zas a zas a zas...
Hnevu sa Héra neubráni -
Veď čo do krásy obstojí -
Rovnať sa môže s bohyňami
Aj v Paridovom súboji
Vyhľadá draka s hadím telom -
Škaredo božsky Pythóna,
Aby sa im viac odnechcelo -
Nech štípe Létó do lona...
Nakoniec Zeus prstom pohne
A kým sa čosi zomelie,
Založí na Olympe ohne
A Létó zloží na Déle.
Možno sám ani nepredvídal,
kvôli čomu je taký zhon -
Zrodila sa tu Artemida
A jej brat - dvojča Apollón.
Zeus Létó Apollo Artemis zdroj
(2)
Pomsta
Artemis kvitne ako ruža,
Aj s Prírodou sa zoznámi.
Apollón zase dospel v muža,
Podozvedal sa od mamy
O Diovi, o jednom ráne,
O kvetoch vonných na poli -
Ako sa zjavil nečakane
A práve ju si vyvolil,
Aj zúfalý hnev veľkej Héry
(Zeus sa už s ňou pokonal...),
Aj o tom, že jej Pythón mieril
Na Hérin príkaz do lona.
Vypočul syn si o príkorí,
Aj aký hrozný bol ten plaz.
V srdci mu plameň pomsty horí,
Vedú ho kroky pod Parnas.
Pythóna v rokli drepieť zbadá,
Vystrelí z luku šípov roj,
Doškrtí v boji ručnom hada
A šle ho večný na pokoj.
(3)
Očista
Čo bol by akokoľvek hnusný,
Robil nech akú neplechu,
Pythónovu smrť teraz musí
Očistiť Foibos od hriechu.
Rozhodne Zeus: Foibos prácou
Vinu si svoju odčiní.
Tým po tom skutku pod Parnasom
Spraví zadosť aj bohyni.
Posiela ho do Thessálie.
Admétos vládne vo Fairach.
Ten Apollóna s láskou prijme -
Nemá mať prečo z neho strach.
Prideľuje mu rožné stádo -
Pasie nech kravky na pláni...
Len prácu aby svoju zvládol -
Dobrý pastier je vítaný.
Apollón koná, čo je treba,
O čriedu vždy sa postará.
Zaslúži si svoj kúsok chleba
Aj kvapku vína z pohára.
Sadne si kdesi pod olivu,
K životu lýru prebudí,
vylúdi melódiu clivú
Aj pre bohov aj pre ľudí.
Kto počúva, ten pookrieva,
Čistí sa duša od hriechu -
Melódia je čistá deva
Prinášajúca útechu.
Počúvať prídu veľkí - malí
Bohovia, ľudia, zvieratá...
Ľúbostný zo strún tón sa valí,
Ani sám, Áres nemáta...
Admétos dôjde, prisadne si,
V očiach má slzu pokoja.
Rozpletajú si Nymfy vlasy,
Kravičky viacej nadoja...
Objíme Foiba ako brata
Kráľova ruka vo Fairách.
Pastiera vodí po palatách,
Omyje z nohy jeho prach...
Preletel rôčik ako vietor,
Apollón vinu vykúpil.
Za službu peniaz úsmev zmietol,
A Admet bol by neskúpy.
A že bol k nemu dobroprajný
A nesprával sa ako pán,
Apollón má už plánik tajný
A ešte jeden väčší plán - Za dobré dobrým odvďačiť sa -
Čo nie vždy býva u ľudí.
Tvár osvieti mu božia krása -
Veď čisté srdce nečmudí...
Apollo zdroj
(Foiba - Žiarivá, Foibos - Žiarivý - prímenie
Apollóna ako slnečného boha, Délos - grécky
ostrov, Parnas - hora v Grécku, sídlo Múz,
Thessália - oblasť v pevninskom Grécku
s hlavným mestom Théby, Fairy (vyslov Féry)
- staroveké mesto v Thessálii, Áres - boh vojny,
Paridov súboj - Paris, pôvodca Trójskej vojny,
rozhodoval o najkrajšej medzi bohyňami)
D r a g o 05/09042012
