Básnenie... Vlastne - Básneáno...

Písmo: A^- | A⁺

Básnik - ten nikdy nie je tu
V priestore ani čase.
Kým sa mu verše upletú,
Putuje po Parnase,

Alebo pláva s Nymfami,
Siahnúc na Božiu nehu.
Apollón Delfský pozdraví
Loď plávajúcu k brehu.

Niekedy spolu s Orfeom
Tieň Eurydiky lovia.
Pre neho je aj nebosklon
Ukrytý do súkromia.

Svet básne plný túžob je.
Na lúke asfodelov
Duša sa neraz rozplynie
Pred nedosažným cieľom.

Básnik je nohou v Tartare,
Myšlienkou v Elýziu.
Básnik má stále na mále,
Ak neuloví chvíľu.

Kvapku po kvapke do krvi
Vlieva mu Eurydika.
V Helikóne na výslní
Lýra spieva aj vzlyká.

Kopytom Pegas otvoril
Pramienok Hippokréné.
Perly padajú do vody
A básnik si ich berie.

Krásu Života velebí
Za zory, keď sa brieždi.
Plávajú perly po nebi,
Z neba padajú hviezdy.

(Parnas, Helikón - domovské miesta Múz
Hippokréné - prameň básnikov pod Parnasom
Elyzejská lúka - raj, Tartaros - peklo,
Asfodelová lúka - miesto pobytu väčšiny duší -
ani dobrých, ani zlých...)

D r a g o 09/10032012