Básnik - ten nikdy nie je tu
V priestore ani čase.
Kým sa mu verše upletú,
Putuje po Parnase,
Alebo pláva s Nymfami,
Siahnúc na Božiu nehu.
Apollón Delfský pozdraví
Loď plávajúcu k brehu.
Niekedy spolu s Orfeom
Tieň Eurydiky lovia.
Pre neho je aj nebosklon
Ukrytý do súkromia.
Svet básne plný túžob je.
Na lúke asfodelov
Duša sa neraz rozplynie
Pred nedosažným cieľom.
Básnik je nohou v Tartare,
Myšlienkou v Elýziu.
Básnik má stále na mále,
Ak neuloví chvíľu.
Kvapku po kvapke do krvi
Vlieva mu Eurydika.
V Helikóne na výslní
Lýra spieva aj vzlyká.
Kopytom Pegas otvoril
Pramienok Hippokréné.
Perly padajú do vody
A básnik si ich berie.
Krásu Života velebí
Za zory, keď sa brieždi.
Plávajú perly po nebi,
Z neba padajú hviezdy.
(Parnas, Helikón - domovské miesta Múz
Hippokréné - prameň básnikov pod Parnasom
Elyzejská lúka - raj, Tartaros - peklo,
Asfodelová lúka - miesto pobytu väčšiny duší -
ani dobrých, ani zlých...)
D r a g o 09/10032012
28. mar 2012 o 06:26
Páči sa: 0x
Prečítané: 170x
Básnenie... Vlastne - Básneáno...
Drahoslav Mika
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
