zakaždým, keď je básnik v núdzi.
Uskromniť sa môže s priateľkou,
ak nie je priateľ naporúdzi.
Bo básnika aj skromnosť krášli
a vždy je ako vymenený,
keď zacíti ten pocit zvláštny -
vôňu, teplo a dotyk Ženy,
mámivý pohľad, pery slastné
a ešte nehu, ženské vnady...
Bože, aké to bolo krásne...
Básnik už dávno nie je mladý.
Venujem Josipovi Škrabákovi,
Priateľovi a básnikovi
100203, D r a g o