Z rokliny dym sa mrakmi valí,
Šľahá plam z troch hláv Chimairy.
Zareve netvor na podbralí.
Spolieha jazdec na strely.
Chimairu láka z diery, dráždi...
-Ukáž sa, čvarga škaredá!
Ocitá tvor sa v šípov daždi,
Útočí šuhaj zo sedla.
Uhýba Pegas pred plameňmi -
Potvora srší dohora.
Na čele jazdca pot sa perlí,
Nadlieta zas a odznova.
Novú a novú strelu vkladá,
Napína luku tetivu.
Uniká chvostom duša hada,
Prská lev slinu ohnivú.
Zasiahne leva, zmečí koza,
Posledné iskry vychriaka...
Tratí sa z Kragu strach a hrôza,
Zhynula stvora trojaká.
Kopijou bodne... Človek nevie...
Uverí, ale preverí...
Loveckým nožom zľahka, jemne
Zoderie kožu z Chimairy.
Dokrídlia na dvor k Íobantovi,
Predhodia skutku dôkazy.
Hostinu kráľ hneď prihotoví,
V duši ho ale zamrazí:
-Priateľsky tyká Pegasovi,
Na slovo koník počúvne...
Aj mám ho rád, aj sa ho bojím...
Zmárniť ho nie je rozumné.
Junáčik bude pod ochranou...
Neradno s ním sa za prsty.
Tisne ho k zemi Proitov žarnov,
Pristúpi Íobat k ďalšej ľsti:
..............................................
Susedom proti šle ho svojim,
Divokým kmeňom Solymov.
Zložiť má hlávku v ľútom boji
Kráľovou vinou - nevinou.
Osvedčil raz sa, skúsi druhý...
Nešípi podraz od kráľa.
Pegasa vezme za popruhy,
Vznesú sa k hviezdam obaja.
Lýkia čoby drobná škvrna,
Neuzrú odtiaľ Íobanta.
Doletieť nadol chvíľu trvá.
Solymov hordu neráta.
S úžasom hľadia na oblohu:
-Čo to tam? Odkiaľ? Akože???
Nestačia priniesť obeť Bohu,
Bellerofont ich premôže.
Víťazstvo hlási Íobantovi:
-Lýkii Solym nehrozí.
Nemusíš kryť sa pred ním v kroví,
Nesiahne viac ti na kozy.
..................................................
Oslávia úspech, jak sa patrí,
Obetu Bohom prinesú.
-Bojovné ženy pália vatry -
Priučiť by ich móresu! -
Vylezie z kráľa nečakane.
Šuhaju nezrie do očí.
-Vyplním tvoje zbožné prianie -
S Amazonkami zatočím!
Poletia k Pontu, stanu v stepi,
Thermodont k moru rinie sa.
Vnímal by krásu diev aj slepý.
Pôjde sa na ne od lesa!
Polieta Pegas, pošelestí,
Devy sú celé bez seba.
Nepachtí sa o zásah presný,
Umŕtviť krásu netreba.
Poľaká len ich, ponaháňa,
Rozpráši vojsko spanilé
Po horách, lesoch, lúkach, stráňach...
Neskončí žiadna v mohyle...
......................................................
-Fontés je nezmar, -Íobat vidí.
Začína strach mať z hrdinu.
Na hosťa siahnuť sa mu bridí,
Nemá čo dať mu za vinu...
-Anteia keby... Proitos keby...
Hodný by bol aj za zaťa.
Sprobuje ešte naposledy -
Domáci snáď ho umlátia.
Najlepších bojcov Íobat zháňa,
Hrdinov chrabrých Lýkie.
Nastroja ak mu pascu zrána,
Za polnoc sotva prežije.
Čakajú muži čiernych duší
Poddaní kráľa príkazu.
Čakajú v hustej lesnej hluši,
Vrhnú sa naňho odrazu.
Ohlávka zlatá do tmy svieti,
Bellerofontés neráta
Zásahy svojich od obetí.
Potešiť beží Íobanta:
-Zbojníkov som ťa, kráľu, zbavil.
Hodina pravdy udrela.
Bodal som, sekal vo virvari,
Držal si vrahov od tela.
Pobil som čvargu, čo už s nimi?
Duše si Thanat pozbiera.
Hrdinu v dome svojom prijmi,
Nepozeraj jak na zvera!
(Solymovia - negrécke kmene, žili v susedstve Lýkie,
Amazonky - bojovné kmene žien, žili na S od Pontu (Čierneho mora), podľa iných údajov aj na J od neho, čo je v našom prípade pre hrozbu Lýkii logickejšie, 1 2 3
Thermodont - rieka na J od Čierneho mora, v dn. Turecku,
Thanatos - boh smrti)
D r a g o IV/V2013
1 2 3 4 5 6 7
___________________________
Perseus a Chimaira
