Hrávajú vždy sa drobci vedno -
Na dvore, lúke, pri lese...
Čo jeseň stromom lístie hnedlo,
Čochvíľa rok sa prenesie...
Letí čas čoby okrídlený,
Krásou sa mladosť napája.
V žubrienku Chloé nám sa mení,
Dorastá Dafnis v šuhaja.
Pätnásty rok si junák píše,
Dievčina o dva pomenej.
Sadajú pri hrách čoraz bližšie,
Smejú sa spolu, je im hej...
Inakším očkom Dafnis hľadí,
Po svojom vníma dievčinu.
So srdcom nezná dať si rady...
Tak rád by sa k nej privinul...
Inakším očkom hľadí Chloé,
Nechápe, čo sa deje s ňou.
Vábia sa mladé telá holé,
Vlúdi sa Dafnis do jej snov...
Zábavy detstva povybledli -
Kamienky, hračky zo dreva...
Po Láske svet je večne smädný,
Z výšin sa Erós usmieva...
..............................................
Usína Lamón - pokoj v duši,
Usína Dryas v pokoji.
Spánok im človek nenaruší,
Boh si to ale dovolí.
Prividí im sa okrídlené
Chlapiatko - svetlé kučery...
Osvieti Erós spánku tiene,
Na Lesbos šípom namieri...
Prednesie obom Božiu vôľu:
-Dafnis nech kozy pásava,
Ovečky Chloé. Pekne, spolu!
Oteckom čo už ostáva..?
Navedie Lamón svojho syna,
Navedie Dryas dievčinu.
Boží sen im sa pripomína,
Stáda sa nikdy neminú...
Vychodí slnko na oblohu,
Eóna nebo zaruží.
Za každé ráno vďaka Bohu!
Čľapcú sa kačky v kaluži.
Štipkajú trávku ovce biele,
Kozičky vedľa nezbedia.
Za rúčku Dafnis Chloé berie.
O Láske ešte nevedia...
Jahniatko ovčie bruško šteklí,
Pyštekom mlsá sladký struk.
Stekáva hrdlom nápoj teplý,
Napína lapaj Erós luk...
Baránok sliedi za jarkami,
Nespustí hárem z dohľadu.
Ovečke láskou nadržaný
Na chrbát skočí odzadu.
Robia to capy, robia kozy.
Nad láskou zviera neváha.
Chvílinku koza capa vozí,
Potom sa inej domáha...
Prechodia mimo ženy, muži
,
Preblysne úsmev na tvári.
Po láske, čo je živé, túži,
Čo môže, to sa popári.
.................................
Erós, gen. Eróta - boh Lásky, v Ríme Amor
Eós / Eóna - bohyňa rannej zory, v Ríme Auróra
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 - zima 2014
