Po našom voláme ich hlísty
Nie som si vôbec istý
prečo, keď pretnem ich napoly
vraj ich to vôbec nebolí
a vzniknú nové hlísty dve.
Tak vraj dážďovka neumrie
Je letné popoludnie
Poprcháva
a chvíľami aj prší
Mokrá je tráva
Nestojím na návrší
na žiadnom kopci na okolí
ba nie som v lese ani v poli
Asfaltom vlečiem sa
a tlaková níž klesá
uprostred betónovej džungle
dážďovky plazia sa po chodníku
a každá smerom ku Luníku
(Luník je krčma prepotená,
kde na pive sa pení pena)
Čože ta dážďovky tie ťahá?
Žeby pivo?
Nedozviem sa to, márna snaha
Dážďovka váha
Dážďovku priťahuje vlaha
A tak pomaly sa ťahá...ťahá...ťahá ...
Až zašliapne ju ľudská noha
Dážďovka nestihla vziať roha
A hynie len tak... nezmyslene.
Ešte mrholí...
Chvíľami padá dážď
Čas páchania to
mokrých samovrážd.
210503 / D r a g o
