Podeliť stádo spravodlivo...
Chairón ich počty neučil...
Ídovi v očiach zaiskrilo,
Namáha mozog, čo má síl...
Vyberá býka z novej čriedy -
Zakrátko bude večera.
Zabučí zviera naposledy...
Ídás každému vymeria
Rovnej po štvrťke, po bratansky -
Rovnej po štvrťke hoväda.
Sparťanom navrú v čele vrásky,
Podmienky keď sa dozvedia.
S podielom prvý kto sa spraví,
Tomu pol stáda pripadne.
Druhý kto zbaští štvrťku kravy...
Sprvu to neznie nápadne...
Pustia sa chlapi do večere -
Polydeuk s bratom spomala.
Ídás svoj podiel hĺtmo žerie,
Aj Lynkeovi pomáha.
Vyž/hrali stádo Messénčania.
Pomaly zas im vytroví...
Spartských sa bratov zrazu stránia,
Dvíhajú stádo na nohy.
A ta ho vedú, ku nevestám,
Vidia nech, čo sú za "chlopi"!
Ktorý boh Spartu takto trestá?
Polydeuk zrazu pochopí,
Ľahko že boli dobehnutí...
Zavelí Kastor: -Na kone!
Nemusia ani šibať prútmi -
Osud za nich nech rozhodne.
Tamtí kým pospia, títo dvaja
Stádo späť svoje berú si,
Messenské kravy ku nim skraja...
A vezmú si aj nevesty...
Polydeuk berie Erifýlu,
Hilaeiru Kastor unáša.
Opustia spolu Messéniu ,
S devami hneď sa "sobášia"...
Kastor a Polydeukés (Castor a Pollux) unášajú
Elifýru a Hilaeiru (snúbenice Linkeosa a Ídása)
ilustrácia: Peter Paul Rubens zdroj
Bratanci sú im za pätami...
Teraz čo? Ako? Kde a kam?
Pred pomstou nič ich nezastaví,
Nablízku žiadny boží chrám...
Dutý strom nájdu, v ňom sa skryjú.
Tamtí keď prejdú okolo... -
Odzadu... siahnu na tetivu...
Nebolo len by neskoro...
Lynkeos okom svojim zočí
V dutine stromu partiu...
Ídaiov hnev nič neukrotí -
Do stromu vrhá kopiju...
Výkrik len krátky... Krv sa valí
Z prebitej hrude Kastora.
Nevestičky ho oplakali,
Na rukách keď im dokonal.
Dvojčaťa krv si pomstu žiada,
A krv zmyť môže iba krv.
Do pästí silu svoju vkladá
Polydeuk chrabrý ako prv -
Lynkea jednou ranou skolí
A púšťa sa do Ídása.
Ídás je obor až to bolí...
Dlho už spolu zápasia,
A boj je stále nerozhodný...
Nakoniec - "pozdrav" od Dia
(Polydeuk veď syn mu je rodný...)
Ídáia bleskom zabíja.
Od syna ale žiadna vďaka -
Mal ho vraj nechať umrieť s ním...
Kastora duša v Háde čaká,
On bude bratom nehodným -
Keď spolu žili, jedli, pili,
Spolu nech berie ich aj smrť.
Pozbaví nech ho živosily,
Cháron nech chystá svoju plť...
Vezme ho Zeus do parády -
Možnosti dve mu vysvieti:
Na Olympe sám večne mladý,
Alebo s bratom v Zasvetí.
Teda... deň jeden v ríši Háda,
Druhý deň spolu na zemi.
Riešenie Polydeukés hľadá,
Múdrosť si otca ocení...
Volí si, pravda, možnosť druhú
(Na jeho mieste každý by...)
Vidíme ich dnes v zverokruhu,
Svietiacich spolu na nebi.
No ešte dlho - dlho žili
Deň v Zasvetí - deň na Svete.
Dával im Zeus z božskej sily,
By stále boli v rozkvete.
Poseidónovi pomáhajú -
Tonúcich chránia na mori.
Spomínajúc na zašlú slávu
Ku hviezde hviezda hovorí...
(V chráme božom bol každý nedotknuteľný,
Cháron - prievozník duší mŕtvych do zasvetia,
Hádes - Zasvetie a tiež jeho boh, Diov brat,
Kastor a Polydeukés predstavujú súhvezdie
Blížencov, ich úlohou je chrániť plavcov a
stroskotancov na mori, zdroj 1 2 )
D r a g o 2904/02052012
grafická úprava Viliam Kusi
