Sloboda ducha, voľnosť tela,
Krv detí zmytá na duši.
Staví sa v Thébach u priateľa.
Iólaa v láske vyruší.
Megara rýchlo spraví vlasy,
Prehodí peplos na seba.
Manžela takmer nepozná si.
Vlastne už ani netreba...
Héraklés iba rukou mávne,
Uškrnie len sa cez fúzy.
S Iólaom žena jeho starne -
Synovček si ju zaslúži:
Pomohol veď mu s Hydrou v boji
Kedysi dávno pri Lerne.
Všetky čas rany nezahojí,
Ženy sú mužom neverné.
Daruje mu ju za odmenu.
Milujú sa a ľúbia sa.
O ženu biť sa nemá cenu,
O takú, ktorá zakáša.
Zaželá obom: -Olá kalá!
Opúšťa Théby nastálo.
Zase s ním Héra vybabrala.
Čakať sa iné nedalo.
V Tirynthe teraz doma bude.
Konečne už sa ustáli
Na predkov svojich rodnej hrude.
Privyká mieru pomaly...
...............................................
Chýba mu zrazu úsmev ženy.
Prebúdza v ňom sa muža cit.
Naisto Osud aj to zmení.
Spriadajú Moiry ďalej niť...
(Megara - Héraklova prvá manželka, dcéra thébskeho kráľa Kreonta,
Iólaos - syn Héraklovho brata Ífikla, jediný z detí, ktorý kedysi unikol Héraklovmu besneniu,
Hydra - podrobne v časti blogu Lernská hydra,
Olá kalá! - Všetko najlepšie! (po grécky)
Moiry - Sudičky, bohyne Osudu)
D r a g o jeseň - zima 2012/2013
_ _
