Do Iolku dôjde. Do prístavu.
Lámu sa vlny o skaly.
Na more - z mora lode plávu,
Tmolia sa plavci, rybári...
Ostatným lodiam Argó tróni
Z rúk lodimajstra Argosa.
Citrónov zmes a mimóz vôní
Vlúdi sa nežne do nosa...
Postojí Alkaid, obzerá sa,
Starú pod sadne olivu.
Nepantá obra kvetov krása,
Nevníma vlny prílivu.
Héliom mierne unavený
Zatvára oči - otvára...
Ocitá s ním sa v jednom tieni
Mládenca statná postava.
-Nuž vitaj, bratku v koži leva!
Kyjačisko máš poriadny.
Ktorý ti z Bohov silu vlieva?
Vídavam ťa už zopár dní...
Nemusíš, veru, vyriecť meno -
Rýchlejší chýr je od teba.
Viem, spravil čo si s Orchomenom,
Démon zla lozil po Thébach...
Iáson mňa zovú, syn Aisona.
V Iolku trón mi je sľúbený.
Nemôžem ho však získať doma -
Za rúno kráľ ho vymení.
Rúno za zlaté od Aiéta,
Baranie rúno z Kolchidy.
Poplávem v oné kraje sveta -
Kráľom ma Iolkos uvidí...
ilustrácia: Roger Payne z
(Iolkos - mesto v starom Grécku v blízkosti dnešného prístavného mesta Volos v SV časti pevninského Grécka,
Argó - bájna loď Argonautov vedených Iásonom za zlatým rúnom do Kolchidy,
Iáson - dedič kráľovského trónu v Iolku, uzurpovanom jeho strýkom Péleom, vodca výpravy Argonautov,
Aiétés - kráľ v Kohttp://blog.sme.sk/oper/uvod2.asplchide, v dn. Gruzínsku,
Orchomenos - mesto v Boiótii neďaleko Théb, dobyté Alkaidom / Héraklom)
D r a g o jeseň - zima 2012/2013
