H O M O
Kto si,
že si si dovolil
sám sebe nasadiť korunu
a vyhlásiť sa za kráľa
všetkého živého i mŕtveho?
Kto si,
že si si sám
prisvojil právo
zasahovať
do všetkého ľudského i božského,
rozhodovať o osudoch Ľudí,
všetkých živých Tvorov
Rastlín
Planéty
Vesmíru ???
Sú pred tebou bezmocné
A nedokážu sa brániť!
Boh ťa obdaril myslením
a ty hneď vyhlasuješ,
že okrem teba nikto nemyslí...
Vymyslel si inštinkty... (?)
Boh ťa obdaril cítením,
a teba nenapadne,
že všetko živé cíti...
Boh ťa obdaril
krásnou planétou ZEM -
ty si ju vyšťavil
a potom zničil !!!
A ničíš ju ďalej
až do prehratého konca
Žal si,
kde si nesial
Zobral si úrodu
zo Stromu Poznania
a vymyslel si veľa a veľa vecí,
ktoré si v krátkom čase
premieňal na zbrane,
ktoré zabíjajú a ničia
všetko Živé.
Po tebe požiar
Po požiari potopa
A potom nič...
Dostal si púhych Desatoro
od Najvyššieho
a mohol si byť šťastným,
lenže ty si ich zavrhol,
vysmievaš sa im,
ty musíš honobiť
a v mene mamony zabíjať,
húfne zabíjať
Na toto sa sústreďuje
Tvoj dar R(r)ozumu (?!)
Hrabeš,
Stále len hrabeš
a stále je ti málo
Ovládla ťa mamona,
opantali ťa peniaze,
Zlaté teľa sa stalo
tvojím bohom...
A preto vraždíš
ničíš všetko živé
to, čomu Boh vdýchol dušu Kto ti dal právo ju odnímať ?!!!
Ničíš všetko,
čo je dobré,
čo vytvorili naši predkovia
svojim mozgom a rukami
Nič ti nie je milé
Ruky i nohy
umývaš si v krvi nevinných,
kúpeš sa v nej
a raz sa možno utopíš...
Si zahľadený do seba
Si zaslepený sebou
a leskom zlata
Nasadil si si korunu
Sám...
Vyhlasuješ,
že si najmúdrejší z najmúdrejších
najdokonalejší z najdokonalejších
homo sapiens sapiens
Múdre tvory sa nesprávajú ako ty
Hanbíš sa hanbiť za svoje skutky
za svoje slová,
ktoré sú samý klam a faloš
Hovoríš o mieri
a v mene mieru vraždíš
nevinných
tvoje zbrane zabíjajú
matky, dcéry, starcov, batoľatá...
vyhladzuješ svoj vlastný rod...
ty, človeče, si vymyslel,
ako spôsobovať druhým bolesť,
ako týrať, trýzniť
Vraždenie si povýšil
na vedu (!!!)
Zem si zaplavil jedmi,
tráviš všetko Živé
tvoja veda /!/
prináša nové neliečiteľné choroby,
od ktorých mrú milióny
dospelých i detí,
ktoré ešte nestihli Žiť,
rodia sa s chybami
a trpia
trpia tí, ktorí za nič nemôžu
a nevedia za čo
a ty sa vytešuješ,
že môžeš pozbierať
úrodu mŕtvych
stále je ti málo
ako pažravej kobylke
už nestačí ti Zem
tešíš sa na vesmírne vojny
Aspoň raz otvor oči
a pozri,
ako si zdevastoval túto Zem,.
polia, lesy, rieky, moria
umierajú
Šťastné to miesto,
kam tvoja noha nevkročila
a ruka nedočiahla
Jedávaš jedy
Vdychuješ jedy
Celý si jedovatý
Všetko je otrávené
V mene svojej spupnosti
Túžiš byť lepší ako ostatní
lepší vo - všetkom zlom...
A si len úbožiak,
ktorému nikto a nič
nie je sväté
Sám rozhoduješ o tom,
o čom by mal rozhodovať len Boh
Len Boh môže odňať Život,
lebo On nám ho prepožičal
Prečo sa o to snažíš ty?!
A ešte si na to pyšný
Už aj svedomie ušlo od teba,
lebo to nemohlo vydržať
Kam vkročíš,
seješ iba hriech,
ktorý klíči
a množí sa
ako burina,
ako záplava sarančí
Nemyslíš na to
(možno nemáš čím,
lebo tvoj mozog celý
myslí iba na zlo)
Nemyslíš na to,
že nie si večný
a raz aj ty sa pominieš
a čím viac hriechov si napáchal,
tým väčší kameň ti postavia
nad hrobom
a ten ťa bude ťažiť
až do súdneho dňa
Nič z toho,
čo si nahrabal,
čo si tu nahonobil,
nezoberieš do ríše Večnosti.
Zabudol si,
že za všetko,
čo ti bolo do kolísky dané,
Bohu vďačíš
Za Život,
ktorý si nedokázal prežiť dôstojne
a aj iným si ho ničil a bral,
strpčoval osudy svojich blížnych
Zabudol si na Desatoro
No Najvyšší ťa
vidí
počuje
vníma
pozná tvoje myšlienky i činy
Raz predstúpiš pred Jeho trón
A budeš skladať účty
Ale už bude neskoro sa kajať...
A tak sa prebuď,
spamätaj sa,
kým je ešte čas,
skús ponaprávať,
čo sa ešte dá,
urobiť trochu Dobra
pre Iných
pre všetko Živé
Zvieratá i pre Rastliny
Pre Matku Prírodu
Pre krásnu Modrú Planétu,
ktorá nás živí,
dáva nám silu
Pre Vesmír
Pre Stvoriteľa
Prebuď sa
na vavrínoch
a dokáž,
že si naozaj
Homo sapiens sapiens.
Všetkým,
ktorých sa to týka
vyčíta Drago Mika 011202, 0200 / D r a g o
ilustrácie: web
