
Tak poď, jediná
iba ty ma snáď nesklameš.
Poď, ožením sa s tebou
a budem ťa piť plnými dúškami
snáď s takou chuťou,
s akou som raz chcel
vychutnať sladkosť jedných úst,
čo mali príchuť medového orgovánu.
No stŕpkli.
Stŕpkli, onemeli.
Stratila sa chuť,
len nestratí sa melódia,
ktorou sľúbili pol sveta
a ešte lásku.
Pol sveta
a k tomu
dve a pol noci lásky.
A potom - "zdanie sklamalo" -
jediná pravda,
ktorú povedali...
Poď, nech ťa pobozkám,
poď, najnovšia,
poď, plná,
poď...
Prevrátim s tebou pohár
a aspoň na chvíľu
zahrej môj studený život,
milá slivka...
Jiřinke
D r a g o IV/1970