Svet šarvancov bol vtedy veľmi malý ...
Stvrdnuté chlapské ruky
Zvečera kosy naklepali -
Klep ozýval sa doďaleka
Večerný kuvik zanariekal
A potom ráno
Kosy za rosy
Oslami pretiahnuté
Sa pomaličky dostávali k slovu
Spievali pieseň novú
O lúke dlhej - mori zelenom,
Vyšívanom makmi, nevädzami,
Miestami sa našla praslička ...
Kvetov záplava
A ich osud bol spečatený kosou
Kosa šla sprava doľava
Tráva chladila rosou
Nohy v bagančiach vyčaptaných starých
Za pásom osla v oselníku
Ponorená do vody
Chlapi rojnicu zaujali
Ako kedysi na fronte,
A zbrane - kosy
Si spomínali
Na svoje predchodkyne
V roľníckom povstaní
Na Zemplíne Za chlapmi ženy
S drevenými hrabľami
Zahnať sa kosou doprava
Potom švih prudký vľavo
A pritom pätku kosy tlačiť k zemi
Ššššš - vih - ššššš - vih!
Ššššš - vih - ššššš - vih!
Slnko už stihlo ukrojiť riadny kus
Zo svojej cesty po oblohe -
Obloha modrá jak Jadranské more
Pod ňou škovránok si svoje piesne nôti
Obláčky povité do belostnej vlny
A teplo ladí kosostruny
Šššššš - vih - ššššš - vih!
Šššššš - vih - ššššš - vih!
Líhala tráva v polmesiacoch
Zrosenú trávu máčal pot kvapkajúci z čela
A tá lúka to chcela ...
Šššš - vih - ššššš - vih ! a tak ďalej
Až skoro doobeda
Čakanka bledá
O život
Od strachu sa trasie
/netuší, že raz sa dostane do básne/
Trávnice sa tiahnu po tráve
Lúku notami pokrývajú
V hrdlách zlato majú ženy hrabavé
Sukne podkasané ako vlajky vlajú
Chvíľami osly z oselníkov
Chcú tiež byť vypočuté
Veď ináč načo by tu boli, že?
Nuž teda osla plechovú kosu olíže
Konečne pauza na kus reči
Aj posilniť sa veru treba:
Slaninka kúsok domáceho chleba,
Kalíštek načierno vypálenej ...
A voda chladná z krčahu abo čutory
Lúka je ostrihaná na ježka
Skosenú trávu baby
Nakladali na koštráby
.....................................
Dnes staré dobré kosy
Nahradili motory
Na mestskej lúke čo revú zrána
Pravdaže - pod oknami
Už novú pieseň hudú
Revú a revú ako potvory
Vo filmoch z Hollywoodu
A rania dušu nevyspatú
Skosená tráva prská na všetky strany
/na politické kašle/,
nečuť škovránka
či iné spevné vtáča
/Kde sú tie časy zašlé ...?/
Lúka zostáva ostrihaná
Tentokrát na pankáča
Len zopár vrán tu po červíkoch snorí
dnešný kosci s kosačkami kašlú na čutory -
Možno by ich v dnešnej dobe priviedli do hriechu
Prestávka je každú chvíľu
Kosci sa chladia pivom - z plechu.
A tak to ide zopár dní ...
A kým tú lúčku dokosia,
Už nová tráva rastie -
Akoby som ja o nej len
Mal písať svoje básne.
