K Dionýsovi zas sa ťahá... -
-Prepáč mi moju dotieru...
Navnivoč vyšla moja snaha -
Tam, kde niet, králi neberú!
Nedostal veď som za siléna
Po strate zlata iný dar.
Pomohol som mu, nič však nemám -
A myslím, že mať by som mal!
-Vyslov to teda, priateľ milý,
Vyriekni iné želanie.
Prvotnú hlúposť už sme zmyli,
Z rozumu nech to druhé znie.
Zaželáš čo si, splní sa ti.
Viac sa to ale nezmení.
Hlúposťou veľa dá sa stratiť,
Z múdrosti šťastie pramení.
-Ublažil si mi, môj ty Bože...
Nemení nech sa na zlato,
Čoho sa ruka dotknúť môže -
Premieňa nech sa iba to,
Zatúži po čom moja duša,
V srdci čo sa mi zamanie!
-Lesklý kov um ti zapokúšal!
Krátke je tvoje pokánie...
Krajšie sú veci pod oblohou,
Milšie sú tvory na zemi...
-Odolať zlatu kto by mohol..?
-Priveľmi si sa nezmenil!
Stane sa, ako sám si riekol.
Premieňaj na kov, čo len chceš.
V lesku sa zlata tají peklo,
Horkosti džbán svoj vypiješ.
Overí Mídás na nečisto -
Zodvihne kameň v záhrade:
Kráľovi k dlani sťaby prischol,
Jasu však na ňom nenájde.
Vyrieknu ústa prosbu na to:
-Nech je ten kameň zo zlata..!
Sivá sa skala mení na kov -
Víťazstvo kráľ si zaráta.
...........................................
Bohatnú ľudia v Gordione -
Priehrštím sa im rozdáva.
Lesknú sa už aj kopýt kone,
O núdzu nie je zábava.
Vydá sa Mídás na trh zrána,
Poprechodí sa po pľaci.
Padne mu pohľad na trhana -
Na zemi chlapík sediaci...
Doista nie je u nás doma...
Našinca hojnosť umára...
Cudzinca šťastným povykonám,
Spomína nech na vladára.
Podíde Mídás ku chlapkovi!
-Badám, že nemáš na chleba.
Povedieš oddnes život nový.
Vďačiť mi za to netreba.
Vyviazneš z biedy, postavíš sa,
Chválabuďzlatu, na nohy.
Naplní sa ti jedlom misa,
Zabudneš lós svoj úbohý.
Nepočká kráľ si za ohlasom,
Spod nosa slová vynieti:
-Chcem, aby prach sa zmenil v zlato,
Kamienky v zlaté nugety!
Nepohne chlap sa. Mlčí... Sedí...
Z námestia Mídás ťahá preč.
Obzrie sa ešte naposledy...
Neverí očiam... Stráca reč...
-Bude chlap blázon, namôjveru,
Zlatý prach striasa z handrích šiat,
Nugetmi upchal v dlažbe dieru...
Čo to má, bisťu, znamenať?!
Pätí kráľ nazad k chudákovi:
-Cudzinče, chlape zbiedený...
Snažím sa život dať ti nový,
Netešíš však sa z odmeny...
Chorá je vari tvoja hlava?
Zlato ti nie je po chuti?
V blahu žiť sa ti nepozdáva?
Rozum či sa ti nemúti..?
-Cudzincom nie som, kráľ môj drahý,
Ku tvojej patrím čeľadi.
Ozlatil si ma bez námahy -
Zlato však život nesladí..
Meď by som prijal, striebro hádam -
V Gordione ich dávno niet.
Zlato sa k nohám ľudí skladá,
A tebe niet čo závidieť.
-Hovoriť - striebro, mlčať - zlato...
-Nie, kráľ môj, je to o inom...
Sám by si ale mal prísť na to,
Lesk že je biedy príčinou.
-Nad zlato je ti kúsok medi?
Alebo sivý striebra prút?
S tebou si chviľku pobesedím -
Príbeh tvoj chcem si vypočuť..
-Nemám čo skrývať, veď tak žije
Nejeden z našich v Gordiu.
Zachvátil ľudí zlata prílev,
Chudobu rožkom opijú.
Dlhé som roky drel sa, robil,
Ku drachme drachmu odložil,
Mal by som aby do staroby,
Hlad - smäd mi aby nehrozil.
Kráľ štedrý bol a jeho dary
Bývali iba zo zlata.
Priehrštím sypal - ľudia brali,
Rodina každá zbohatla.
Prestali veriť striebru, medi,
Prahol sa každý po zlate -
Mamona ťahá ľudí z biedy (!!!) -
Chyže sú zlatom prepchaté.
Zlata má plno kráľ aj bedár -
Už si ho človek neváži.
Vodár by zaňho vody nedal,
Skapal cveng zlatých peňazí.
Kameň je hodný zlata ceny.
Dôkazov iných netreba -
Na zlato prach si z cesty zmenil,
Nebola hoc v tom potreba.
Preto si pýtam medi, striebra.
Slepé sú oči od jasu.
Preto som prach tvoj zlatý nebral -
Daj mi Boh rozum nad krásu!
Zadumá kráľ sa nad slovami:
-Zdá sa byť chlapík nehlúpy...
Kovu lesk ľudí jakživ mámi -
Nejeden mozog otupil...
Nekúpiš dnes zaň pohár vody...
Spríčinil som to vlastne ja...(!)
Priveľa zlata ľuďom škodí...
Pošle ma Boh môj do hája...
Dionýs už mi ruku nedá -
Odníma hlúposť iba raz.
Rieke sa opäť vyspovedám...
Nenechám zlatom viac sa miasť!
K Paktólu stúpa, voda pení...
Do vĺn sa Mídás ponorí:
-Na zlato nech sa nič nemení! -
Riečnemu Bohu hovorí. -
Kameňom vždy nech kameň bude,
Na ceste prachom nech je prach.
Leskne nech kov sa iba v rude,
Premieňa sa len v rozprávkach!
Pováži Paktól kráľa slová,
Očistí Mída od žiadze.
Neresť či vskutku oľutoval,
Budúcnosť nech nám ukáže.
Overí prvom na kameni -
Čo, keby kúzlo predsa len...
-Na zlato skala nech sa zmení!
Nedeje nič sa. Má, čo chcel...
(Frýgia, Gordion, Paktólos - pozri predošlé časti tohoto blogu)
D r a g o IV/201 3
Gordion dnes, ............................ Gordion, Frýgia,
.
