Valčíky z harmoniky
unikli v diale diaľne
spod prstov Cigána
v Poprade pri fontáne,
Keď ťahal ťahavé,
ťahavé melódie
od brehov Volgy snáď
až k brehom Itálie
Prstami more nôt
do letnej kladie chvíle,
mne dušu uloví
sieť me-(a)-lanchólie.
Predo mnou fontána
do slnka slzy roní,
v hrdle mám srdca zvon
v starého smreka tôni.
Dievčatko s mašličkou,
krabička na peniažky...
Možno aj Maestro
má život, jak ja, ťažký.
Raz - dva - tri - raz - dva - tri...
daktylmi vzduch sa plní
Môj koráb vyplával
na Néreove vlny.
...............................................
Keď človek osamie
v meste uprostred ľudí,
nebude nikdy sám,
ak k sebe pustí Múzy.
(Venujem Maestrovi,
ktorého výkon ma oslnil
a spríjemnil mi aspoň
malú chvíľu pri fontáne
a jeho malému dievčatku)
D r a g o 04082009
