
Polienko Žitia prikladáme -
Obetu Času na oltár.
Natŕča Chronos hladné dlane,
Eóny halia Božiu tvár.
Odníma zrnko po zrniečku,
Odníma slzu po slze.
Za krokom krok - až na Konečnú.
Dozadu Chronos neskĺzne.
Móresy máva staromódne.
Zub Času býva boľavý.
Hryzie nás nocou, hlodá vo dne,
S bezbranným rád sa pobaví.
K jednému mžiku druhý priľne,
Osudu niť sa odmotá.
Božie sú mlyny neomylné,
Odveká Čas je Golgota.
Sype sa piesok, voda tečie...
Bývava to aj naopak.
Dvom rovnobežkám v Nekonečne
Ozvučí struny Boží slák.
Tamare k narodeninám 2013
D r a g o 09062013
obr.