Čože,
Bratku, Mesiac, niet kam skloniť hlavu,
Alebo si iba zvedavý?
Usmievaš sa, vchádzaš bez pozdravu,
z popolnočnohviezdnej zábavy.
Prebral si snáď, že si taký bledý
A lezieš do mojej postele?
Pustíme sa teda do besedy.
Vínka ti pár kvapiek nalejem.
Ty ma poteš striebornými lúčmi
Spod závoja smutnej Selény,
Súputnik môj nocou nerozlučný,
Somnambulozlatomedený.
Spravodlivým snom spí Endymión -
Siahať na Héru sa nesluší
Opitému Erótovým vínom -
Zeus vyťahá za za uši.
Seléna sa skláňa nad ním kľakmo,
Bozkom chladným dotkne sa mu pier
V jaskyni pod horou zvanou Latmos...
Spí Endymión... Spí jak netopier...
Možno sú to iba také pletky...
Bratku, Mesiac, psy ťa ovyjú.
Ponad strechy lozíš na posiedky,
Zanedbávaš hviezdnu rodinu.
Roztrúsili sa ti ovčie zvonce
Po sínave rajskej záhrady.
Zakútaj si svoje nohy bosé,
Aiolos si lýru naladí
Na Sonátu mesačného svitu.
Rozpustia sa tóny vo víne.
Dopijeme fľašu nedopitú,
Alebo sa z toho zbláznime...
(Seléna - mesačná bohyňa,
Endymión - švárny šuhaj, zamiloval sa do Héry,
Zeus na neho za trest zoslal večný spánok,
Do spiaceho sa zamilovala Seléna,
no ani jej bozky ho neprebudili,
Aiolos, Aeolus - veterný boh)
D r a g o 12032012
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
