Snívalo sa mi, že už idem...
Ovanul dych ma Thanata...
Hladil ma šelest čiernych krídel,
Rebrá aj dni mi prerátal.
Tichúčko - tíško za mňa zlietol.
Objal ma. Šepol: -Pôjdeme...
Persefóna ti bude tetou...
-Nepatrím ešte do zeme! -
Vykríknem, spomnúc na Admeta.
-Nerodia dnes sa Alkesty,
Héraklés dávno dozametal,
Pýthia v Delfách neveští...
-Vravia vraj čosi čiary z dlane...
Vydajú vôľu Osudu...
-Život je prelud, ktorý klame.
Zavlečie vždy ťa do prúdu.
Darmo sa vzpieraš - máš to márne.
Stretnú sa Duše v Zásvetí.
Narodí čo sa, to aj starne,
Doletí čo, to odletí.
Pozemský svet sa blýska zlatom -
Zásvetie je len o hline,
Naloží kto si vrchovato,
Pod vlastnou ťarchou zahynie.
Tretíkrát kohút zakikirí...
Objatie Thanat povolí...
Odklopím oko... Sú len štyri...
Alebo osem napoly...
D r a g o 12062014
Písmo:
A-
|
A+
