Písmo:
A-
|
A+
Padol som na dno Nepokoja –
Odhora ma sem sotili.
Vybŕdne drobná muška z roja –
Človek sa v roji pomýli –
Všetko sa hmýri, hemží, mihá…
Navyká oko na melu.
Litery rojí Múdra kniha,
Žarnovy zrno premelú.
Chumelí v ľudskom dave v Duši,
Lietajú plevy jalové.
Viera sa ako zrno kruší,
Žralok je stále na love.
Padáme hravo do skrumáže,
Hravo nás tlupa udusí.
Hrdzavé kolo Múdry maže,
Na krysách robia pokusy.
Brúsia si zuby predátori –
Jastraby, levy, pyrane…
Budia sa Ľudia – Svet je chorý,
Sťaby mal Srdce vyrvané!
Hľadáme východ z trmy-vrmy
Pomedzi ľudské žarnovy.
Zavše sa blysne, zavše zhrmí,
Pribudnú kríže na rovy.
Z priepasti k Svetlu Um sa kriata.
Mať by tak krídla sokola…
Mámi ma Viera pookriata –
Z Oblohy k Zemi prevolá…
D r a g o 26012015
