Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Na veži zvony odzvonili,
Ani sám neviem, na ktorú.
Čas sadá z kobýl na kobyly,
Alebo inú potvoru...
A potom trieli, čo má sily -
Kopytá dupú z náporu.
Kopytá čas mi spotvorili.
Kobyly času neorú.
Kobyly času s vetrom letia
A nás so sebou unesú -
Vždy doletia až do zasvetia -
Jedinú známu adresu.
..................................................
Ponúkajú ma kvetom smrti -
Za mincu. Snáď pre Chárona.
Kvietok smrti mi hrdlo škrtí
A minca padá do lona.
Hrdlo mi škrtí, oči tieni...
Až zvony opäť zazvonia,
Ja budem držať rozlúštený
Kód Vesmírneho zákona.
(V starovekom Grécku bol
narcis symbolom smrti,
Cháron - prievozník duší mŕtvych
do zasvetia)
D r a g o 13042012
