Potešila sa Boiótia,
Keď Leiriopé počala.
Leiriopé bola nymfa milá
A vydala sa za kráľa -
Za Kefissa, za rieky boha.
Priviedla na svet Narkissa -
Sťaby ho maliar namaľoval,
Sťaby ho básnik opísal...
Chlapčeka krásy nevídanej
S tváričkou nežnou po mame.
Radosť mu z očí detská planie,
Rúčky jej kladie do dlane...
Teiresiás mu predpovedá,
More dní že mu Osud dal .
Postihnúť by ho mohla bieda,
Len keby uzrel svoju tvár.
Narkissos rastie ako z vody -
Z vĺn boiotského Kefissa.
Aj po lese, aj k rieke chodí,
Pomaly v muža mení sa.
Pastvou je očiam vodných panien,
Aj lesných nýmf, aj oreád.
Objaví keď sa nečakane,
Každá by chcela si ho vziať.
Narkissos ale odoláva
A krásavíc si nevšíma.
Nebolieva ho z lásky hlava.
Preňho je lesná húština,
Či stromy štíhle na úbočí
Viacej, ako ich úsmevy.
On sa k ním tvárou neotočí,
Záujem nemá o devy.
Samota býva družkou jeho
Na potulke či na love.
Nepoteší sa zo živého,
Nikomu slovka nepovie.
V oku je tŕňom rovesníkom,
Ak sa ich cesty prepletú.
Na urážky si dávno zvykol,
Aj na ich pestrú paletu.
Aj Echó láskou zahorela -
Nymfa šumná aj s ozvenou.
Tiež žije v lese osamelo -
On nepríde jej na meno...
Ona ku nemu rúčky vystrie,
On ju od seba odpudí.
Narkiss neschodí Echó z mysle,
Nenávisť žne aj od ľudí.
Na očiach Echó mizne, chradne,
Tratí sa... Už jej takmer niet.
Posledné slová odznú v kliatbe...
Stráca jej nehu tento svet -
Chlapcovi lásku spoznať želá -
Ten, do koho sa zaľúbi,
Nech nedotkne sa jeho tela,
Nech je to láska - naruby!
(Boiótia - kraj v Grécku s hlavným mestom Théby,
Kefissos - boh rovnomennej rieky v Boiótii,
Teiresiás - thébsky veštec,
Echó - nymfa premenená na ozvenu - jej bude
venovaná nasledujúca báseň)
D r a g o 01/04042012
zdroj obr. 1 2 3
