Jedného zimného večera som sa zapozeral do internátneho okna mojej spolužiačky.
N O Č N É K R O K Y
Sviští vietor nocou čiernou
oblak hviezdy zakrýva
opustená cesta vedie
ta, kde ona prebýva.
Kroky v čižmách priblížia sa
a mráz hlce ozvenu,
zatiaľ ale prechádzam tou
cestou len na zelenú.
Červenou dnes srdce svieti.
Stop! -a ďalej ani krok...
Cez spleť záclonových kvetín
hľadím na ňu cez oblok.
Kroky v čižmách vzďaľujú sa
a mráz hlce ozvenu
zajtra možno prejdem túto
cestu aj na červenú.
D r a g o 02031968