noc je veľmi dlhá,
v chladničke žiaden chlast,
ani len ten budvar.
Keby aj bolo čo,
piť sám nemám zvykom,
bez Milana, Vlada...
nepodávam výkon
Bez Vlada, Milana,
Miňa, Jana, Joža
Aj Paľka Krajčovie
Kopla by ma koza.
Mňa by kopla koza,
mlieko Jožo pije,
chudáčisko starý
bez mastiky žije.
Kozie mlieko, tvaroh,
žinčica, vemeno...
Nepôjdem ja za roh
vyprášiť semeno.
Semena je dosti,
starnú moje kosti,
Luník už zavreli,
smädný som a sprostý.
Keby som si večer
ležiak zobral domov,
nebol bych vysmädou -
Tisíc mi paromov!
Ba aj tisíc päťsto!
Kde sa stala chyba?
V Luníku som požil
slivovicu iba.
A teraz ma suší...
Vnútorný hlas kričí
to, čo mám na duši -
Poďme do Bečiči!
Za pivo točené
dáme po dve marky
a ak zvýšia drobné,
kúpime aj párky
abo tople krofne
pod plážovým slnkom,
kde v mori ihrá sa
vlnka s druhou vlnkou.
Piesok päty páli
a hlas celkom kľudný
vnútorný volá zas -
tentokrát do Budvy.
A z Budvy na ostrov
Svätého Štefana,
kde čašník klienta
s peniazmi naháňa.
Noc sa vzdáva vlády
Ľaľa - už sa brieždi
A ja, somár starý,
Sedím sám - už triezvy.
Sám sedím a triezvy
V susedstve s Luníkom.
A veď to v Poprade
Nebývava zvykom.
Čoby len v Poprade -
Ani vo Vieste!
Hej, chlapci z karosy,
Do čerta, kdeže ste?!
Spomienka na dovolenku
V Čiernej Hore
05072001 / Drago