Oidipús (7)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zdiaľky vtom kone ktosi ženie,
Spod kopýt prach sa kúdolí.
Opraty v ruke patria žene,
Trielia jej kone po vôli... 

Po hlase spozná Oidip dcéru,
Antigona je celá preč - 
Isména je to! Namôjveru... 
Učujme teda dievky reč.

Objíme otca, bozká sestru,
Stekajú slzy po tvári...
Novinu nesie smutnozvestnú - 
Dávno sa vlasti nedarí...

Opustil len čo Oidip Théby,
Stratili čo sa z dohľadu,
Navrhol Eteoklés, žeby
Podelili sa o vládu. 

Kráľom rok bude jeden z bratov.
Po roku sa to vymení. 
Obaja zhodnú vždy sa na tom, 
Nemusia strach mať z Ismény. 

Kreón im bude dávať rady -
Čo a jak... Veď už kráľoval.
Zoberú mesto do parády...
Polyneikés sa teda stal

Thébanom kráľom ako prvý -
Koruna - žezlo - otčí trón...
Užil si slávy na výslní,
Uplynul rok mu napokon - 

Odovzdal vládu, insígnie -
Eteoklés je v zenite - 
S Kreontom bandu jednu bije.
Po meči pozrú, po štíte,

A rok keď minie, Polyneika
Vyzvú, nech Théby opustí...
Neplače nasled, nenarieka...
Zoberie rozum do hrsti: 

Premôže silu väčšia sila,
Uzná mu každý za pravdu.
A s bratom keď sa nedá inak...
Namieri si to do Argu... 

Spojencov získal - sedem vojov,
Potiahnu všetci na Théby.
Násilím, krvou, nepokojom...
Ktože už mesto zvelebí..?

Pýthii bol... je... víťaz jasný -
Oidipús s kým by išiel snáď,
Vládcom sa stane svojej vlasti,
Zahynie v boji jeho brat.

Isména len-len dohovorí,
Vtiahne sem Kreón s oddielom.
Starnúci Kreón mocou chorý...
S Eteoklom sa zachcelo

Vládnuť mu ešte nad Thébami.
Sivé má vlasy, sivý fúz.
Na švagra uprie pohľad priamy - 
Stojí to hádam za pokus...

Volá ho k sebe do paláca,
Prepych mu sľúbi bývalý
(Na miesto činu kto sa vracia?)
Oidipús sadne u skaly - 

Netúži tonúť v striebre - zlate,
Nepôjde, kde ho vyhnali.
Kreón mu piate cez deviate...
Oidipús už sa pomaly...

U Háda už je jednou nohou,
Blízko, vie, že je Onen svet.
Zmyť z duše svojej keby mohol
Nie vinou vlastnou spachší hriech... 

Kreonta pošle preč od seba -
Mrieť nechá nech ho v pokoji.
Stačí mu kôrka suchá chleba,
O slávu jeho nestojí.

Nepôjde keď to dobrým slovom,
Starého slovom lišiaka, 
Vybuchne Kreón! Siahne po ňom - 
Slepého chytí žobráka,

Isménu zajme oddiel jeho,
Spútaná už je vo voze.
Bezmocou Oidip náhle skrehol...
Antigona je v ohroze... 

Antigona sú jeho oči -
Jediná starca opora.
Do hája za ňou Kreón vkročí,
O pomoc márne zavolá... 

Za svedkov volá Eumenidy -
Oidipús švagra preklína - 
Oko nech jeho hriešne vidí,
Prichádza ako o syna!

Už-už a konvoj by sa pohol -
Zajatcov do Théb v mene zla..!
Oidipús prosí svojich bohov,
Smrť aby ho už odviedla...

Théseus našťastie sa blíži -
On doma je - on je tu kráľ!
S Kreontom, ak chce, meč si skríži,
Cudzinec sa tu odkiaľ vzal..?!

Dievčatá ihneď pustiť káže .
Oidipa prijme - je mu hosť.
Kreón sa vmiesi do skrumáže...
Théseus skríkne: -Bolo dosť!

Odtiahne hneď nech vojsko cudzie,
Aby tu po ňom ani smrad! 
Eumeníd háj mu svedkom bude,
Dokáže že aj kožu zdrať!

Odtiahne Kreón spod Kolona -
Nerád by prišiel o kožu.
Oidipús si to v hlave zrovná,
Na nohy keď mu pomôžu...

(Argos - mesto na SV Peloponézu,
považované za najstaršie mesto na
gréckej pevnine,
Hádes - boh Zasvetia, Zasvetie)

D r a g o 06/13072012

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu