Snehonávej zrána na balkóne,
Z neho škvrnka čierna presvitá -
Je to mucha cudzia podľa vône,
Čo tu otrčila kopytá.
Skláňam sa k nej, trasiem ju za plece -
Žiadny odvet... Veď už nedýcha...
Mušie oko sa jej netrbliece,
Nepomáha ani masticha.
Srdce moje od žiaľu mi puká.
Moja mucha mlčí - nesvedčí.
Nevpustila si snáď svokru dnuká?
Mlčky čuší v mušom nárečí.
Snáď to bola mucha bezdomová,
A tu prišiel na psa muší mráz...
Mucha hravo do diery sa schová -
Nevezme ju len tak ľahko fras.
Neušli sa muche cestoviny..?
Ani múka..? Čučo zdraželo..?
Banánom hoď, ak si kto bez viny -
Po mne, bo som muším priateľom.
Čo, ak mucha takto odpočúva..?
V snežnom habite sa utají,
Pozabudne, že je zima tuhá,
Že už dávno máme po máji...
Vietor fučí... A tá moja mlčí...
Stopy vedú do najvyšších miest.
V mušom svete zákon muchovlčí -
Nejedna stratila mucha česť...
Pripíjam na všetky muchy čestné -
Na ich tmavú mušiu pamiatku.
Na hodnote taká nepoklesne,
Ani keď zaletí do chládku.
D r a g o 09022012
Písmo:
A-
|
A+
