Čo všetko sa v novej Európe,
Čo všetko sa v nej len nepočne...
Sedím ráno,píšem... Ktosi klope -
Mucha - vyfintená sviatočne.
Prisadne si ten Boží tvor hmyzí,
Preloží krídelko cez nôžku,
Úsmev čo by vystrihnutý z krízy,
Navoňavkovanú pokožku...
Oči mušie plné nostalgie,
Aj vreckovku žmolí prstami,
Nalepené nechty neukryje...
Nadýchne sa... Smutne oznámi,
Že stačilo zatiaľ muchoslávy,
Stačí, že je muchoprincezná,
Slovensko sa na slovmuche baví -
Slovensko svoj muší talent má!
Ďakuje mi, až ma do sĺz dojme...
Mne ustrnie kdesi v hrdle hlas.
Ľutuje ma múša nepokojné,
Sľúbi, že sa vráti v zime zas.
Pretože je mucha - otužilá...
O tie letné nikdy núdze niet.
Jej koluje modravá krv v žilách.
Budem musieť teda osamieť...
Padáme si rúče do náruče,
Slzy roniac... Kto nám uverí,
Od mušieho srdca že mám kľúče..?
S nami plačú všetci blogeri...
D r a g o 01032012
