Pelops (1 - 2)

Písmo: A^- | A⁺

(1)
Vrátil sa Pelops spola cesty,
Nestihol dôjsť až k Hádovi.
Púte mu iné Osud veští,
Ešte si v lesoch zaloví.

Nevyšiel kúsok Tantalovi,
Syna mu Hermés oživil.
Trávieva Pelops chvíle s bohmi,
Bohovia nie sú náhliví -

Čas ľuďom stále chýba iba.
Oni ho majú viac než dosť.
Človek je pre nich malá ryba,
Bohom by mal žiť pre radosť.

Poseidón sťaby s chlapcom mladol,
Do noci spolu hovoria,
Na Olymp idú... zase nadol...
Zas k moru... potom od mora...

Morský boh vzácne dobrej vôle
Pelopa vozom odmení.
Môže voz brázdiť šíre more,
Fújazdiť môže po zemi,

Na krídlach letí... na kolesách...
S vetrami si to rozdáva.
Teší sa junák, jasá, plesá,
S Poseidónom sa zabáva.

Po Tantalovi Pelops sadá
Na kráľa prestol v Sipyle.
Nedlhá je však jeho vláda -
Ílos naň nátlak vyvinie.

Ílos je zakladateľ Tróje,
Jeho je mesto Ilión,
Okolo šíri nepokoje
Každým dňom, každou hodinou.

Pelopa vyhnal z jeho zeme,
Králi chcú stále viac a viac.
Kde zbrane rinčia, rozum drieme.
Len vlci vyjú na Mesiac.

(2)
Plaví sa Pelops v páli, plaví,
Kníšu loď vlny na mori,
Padajú plavci od únavy,
Nakoniec more pokorí.

Na brehu vylodí sa cudzom,
Kraj tento mu je neznámy.
-Osídliť zem by túto ľudom..., -
Myseľ mu príde do hlavy.

Krajina suchá, nikde ducha.
Aj by sa dakde usadil,
Priženiť tiež sa by si trúfal,
A tak mu ktosi poradí -

V élidskej Pise kráľ má dcéru,
Oinomaos, syn Área.
Princi sa o princeznú derú,
Meno jej - Hippodameia.

-Stáť sa mu zaťom? -Pelops dumá, -
Trón by mu časom pripadol...
Princezná vraj je deva šumná...
Predstierať načo divadlo?

Berie sa priamo do paláca,
Kráľovi povie, čo je zač,
Morom že sa sem dotrmácal,
Kuráže tiež má nadostač.

A rád by získal ruku dcéry,
(do ktorej hneď sa zaľúbi).
Prichádza len a iba v mieri,
Konať sa môžu zásnuby.
.............................................

Oinomaovi veštba vraví,
Rukou že zaťa zahynie.
Nad nápadníkmi triumf slávi, -
Vyzerá nech to nevinne,

Ženíchov vyzve do duelu.
O ruku kto sa uchádza,
Ocení dušu jeho smelú,
Zvíťazí ak, mu dcéru dá.

A na to treba rýchle kone -
Prehrá kto, príde o hlavu.
Pod kopytami zem tu stonie,
Necháva stopu krvavú.

Trinásť hláv zdobí hradnú bránu,
Trinástich Oinom pokoril,
Trinásť ich chcelo Hippodamu,
Trinástich ´stokli na koly.

Umierať nechce Oinomaos,
Veď komu by sa chcelo aj?
Nasadá stále smelo na voz -
Nezvyčajná je jeho staj.

Koníky rýchle ako víchor
Ku kolíske mu Arés dal.
Stíhajú míľu, čoby kýchol,
Nuž istý si je sebou kráľ.

Voz ľahší ako oblak pary,
Lístoček ako v povetrí.
Poraziť ho sa nepodarí,
Ženbychtivých kráľ nešetrí.

Súperom náskok síce dáva,
Dohoní veď ich tak či tak.
Z každých pliec dolu padá hlava,
Každý je pri ňom neborák.

(Mýtus o Pelopovi nadväzuje voľne na
mýtus o jeho otcovi - Tantalos.

Pelops - postupne sa zmocnil celého
Peloponézu, ktorý nesie jeho meno zdroj
Hádes - boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Hermés - boh pútnikov, podvodníkov, zlodejov,
sprievodca duší mŕtvych do Zasvetia,...

Poseidón - morský boh zdroj
Sipylos - lýdske mesto na západe Malej Ázie,
Ílos - zakladateľ Iliónu (iný názov Tróje
Oinomaos - kráľ v Élide,