Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
a šálku prázdnu nabok postavím
Tam, na dne kdesi zmizne obraz tvoj
a pohltí ho cigarety dym
fúknutý priamo do očí
A na čelo hneď vyleje sa znoj,
svet sa tak trochu zatočí
a do srdca sa vreže pravda krutá:
Že zdanie klame...
A zdanie to, žiaľ, pretrhne i putá,
čo viazali nás jednostranne
len malú chvíľu
No nezastal čas
Nuž na mohylu,
na hrob bez okrás
zas jeden veniec láske položím
uvitý z tŕnia života
a sfúknem sviecu, ktorej riedky dym,
vypije opäť
samota
Jiřinke
D r a g o 19041970
