Prichádzam k sebe. Neviem, kde som…
V horúcom dychu suchosť úst…
Tucet nôh by ma neuniesol.
Ťahať ma môžu za motúz.
Pretieram oči zalepené.
Lozí mi pasát po koži.
Kto ma to sem a vo čiom mene..?
Do piesku kto ma uložil?
Navôkol púšť a škorpióny,
Na nebi slnko sálavé.
Ni jedna chmár ma nezatôni,
Tavím sa v lúčov záplave.
Aj by som vstal… Aj ma to máta…
Bohatá púšť je na plazy.
Fatamorgána obohratá
Z diaľky mi jazyk vyplazí.
Do dún sa nohy zabárajú,
Duch Púšte si ma podmaní.
Nebadám bájnu karavánu,
Nomádi nejdú do rany.
Netuším, kto ma kam ma ťahá,
Kto na mňa čaká v oáze,
Neskláti či sa naša snaha.
Náhle sa Peri ukáže.
Maličká Peri – púštna víla
Berie ma nežne za prsty.
Ruky mi Peri okrídlila,
Z objatia Púšť ma vypustí.
Letíme spolu jak dve hviezdy.
Oáza zíva pod nami.
Do Duše sa mi Peri vhniezdi.
Zamarí sa mi: -Mon Ami..!
D r a g o 13072014
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
