Zakrúžia čajky nad útesmi,
Láme sa more o skaly,
Lesmi si pieseň cestu kliesni,
Brehom sa vlna prevalí.
Dojíma hymnus o Bohyni –
Hélios zvoľní opraty.
Plejáda Panien obrad činí,
Oltár sa slnkom ozlatí.
Bohyni ľúbej Lásky,Krásy
Konajú devy obety.
Rozvieva bríza bujné vlasy,
Tváričky radosť osvieti.
Ožijú struny zlatej Lýry,
Usadne Sapfó do tieňa.
Lesbom sa nápev Lásky šíri,
Prstoklad žieňa obmieňa.
Od Múz si slová povymodlí –
Perlia sa verše na tráve.
Zachvie sa Duša Božej modly,
Špúlia sa ústa spevavé.
Sálajú nehu do Života
Mladunké krehké dievčiny.
Tancom sa lúka rozklokotá –
Nezbedu Erós nečiní…
Do slov sa vášeň, čaro vkladá,
Lahoda nahých božských tiel.
Mladosť je radosť – chasa mladá,
Nešťastných lások ohník stlel.
Mladuškú stud aj skromnosť krášli,
Zavše sa líčko rumená.
Velebí Sapfó Ľúbosť v básni –
Na Lásku spevy premieňa.
Teší sa úcte Afrodita –
Zrodenej z peny patrí svet.
Do strún sa večný motív pýta –
Necháva Sapfó Lýru znieť…
Belie sa útes na Lefkáde.
Nad mysom maják vyčnieva.
Faón sa do jej Duše vkradne…
Márne sa deva modlieva…
Netuší veslár, že ho ľúbi,
V srdci mu plameň nehorí…
Vrhne sa Panna do záhuby –
Hladné sú vlny na mori…
D r a g o 22072014
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
