Slunečňiki

Josip, ten poet sivofúzy,

Písmo: A- | A+

čo rád sa váľa po tráve

a noc čo noc ho kopú Múzy,

vždy lieči srdcia boľavé.

Sedemkrát Miluj a raz zase

Nezábudkami zaprší -

Život objíma v celej kráse

V doline i na návrší.

Miluje hviezdnej noci Ticho -

veď Orión mu učaril -

ženského tela vôňu vdýchol -

v posteli jazdí Safari

Dve farby nosí v srdca sieni -

bielu a žltozlatistú.

Biela je farba pivnej peny,

Tú žltú máva neistú.

Raz je to farba pod tou penou -

Dvanástka vždy mu učarí - 

Jesenin s dušou nachmelenou

Nemusí čakať do jari...

Inokedy to farba Slnka

Aj suchomorských slnečníc.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na lúke včielka Maja brnká...

Svet nekonečných koľajníc...

So Slnkom svetu býva milo,

kým Faeton koč neriadi.

Do slnečníc sa prevtelilo

Konča Jošiho záhrady.

Tam, kde sme všetci svoji - naši,

Tam na nás hľadia zvysoka

Pri borovičke, pri guľaši...

Lúč z nebeského obloka.

A píšu verše do bloka...

(Josipovi ku krstu poetickej 

zbierky Slnečnice)

D r a g o 13092007



Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

300 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,236 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu