spánku vzdorujú
spod viečok hľadiac
do nočného ticha
Psí hlas zavýja na Lunu
Po láske srdce bôľne
po Vesmíre vzdychá
lapajúc hviezdy
do pavúčej siete
Jednu po druhej
do lona ich berie
Čas smútku nastal
v jeho svete
Smutné bude aj prebudenie
z podsvetia myšlienok a snov
Tŕňový vije
pre seba veniec
Spletá ho z tŕnia
zamlčaných slov.
310103, D r a g o