Písmo:
A-
|
A+
Tak postoj teda,
postoj, prosím,
chvíľa.
Postoj a usni,
snívaj krásny sen,
kým leží pri mne
moja malá víla,
kým nesvitá nám
opäť biely deň.
Tak postoj, chvíľa,
kým sme telo jedno,
červené víno hreje nás,
bo doteraz tak
žiadna neľúbila,
a keď, tak iba
veľmi krátky čas.
Tak postoj, prosím,
a drž pri nás stráž,
kým perly rosy jedných očí
vysuší ranné slnko zas
a svet prestane sa točiť,
kým vyschnú pery,
ona usmeje sa
a slovám mojim beztak neuverí,
keď poviem,
že len ju mám rád.
M-L. A.
D r a g o V/1970
