Uzrel kde Zeus svetlo sveta,
Pod horou Diké na Kréte,
Šírila zvesť sa po klebetách,
Verte si, a či neverte -
Popása sa tam Ameltheia
(Zeus prešiel na iný kost -
netreba mu už mlieka veľa),
Žije si len tak pre radosť.
Hojnosti roh jej odpočíva
A stráži kozu zlatý pes,
Pandareos o ktorom sníva,
Vypláva za ním ešte dnes.
Efezu Pandareos vládne
A bol by z neho dobrý kráľ,
Vládol viac keby nenápadne
A nežal tam, kde neosial.
Na Kréte naťahuje siete,
Zlatého psíka uloví.
S kozou sa Pandar nezapletie.
Psík ale patrí - Diovi...
Dovezie si ho do Efezu,
Aj keď sa kradnúť nesluší...
Zrazu sa zľakne - čo ak vlezú
Chýry tie bohom do uší..?
Psíka sa zatiaľ zbaviť treba.
Chvíľočku ešte otáľa...
Spoľahne sa však na suseda -
Diovho syna Tantala.
Vie Zeus, veď je vševediaci,
Vie, čo sa deje v Sipyle.
Potiahne kto za koniec kratší?
Diovi je to nemilé...
Posiela Herma, posla bohov,
K Tantalovi nech prevraví...
Syn jeho milý... Ako mohol..?
Vari je ozaj nezdravý..?
Prichodí Hermés napoludnie,
Tantala priamo osloví:
-Pre teba hádam nie je čusné -
známe je všetko Otcovi...
Prekrývaš zločin Pandarea,
zlodeja, svojím zločinom.
Zo zlata čo je, nie je z dreva...
Odober hneď sa za Diom -
Otcovi vráť to, čo je jeho -
jeho je psíča zo zlata,
dovezené sem z krétskych brehov.
Inak sa s tebou poráta!
-Uver mi, Hermés, -Tantal vraví, -
žiadneho psa ja neskrývam.
Pri mojom prisahám ti zdraví,
prisahám Otca na Dia,
prisahám syna na Pelopa,
na dcéru moju Niobé -
nevedie ku mne psacia stopa,
prisahám vlastnom pri hrobe!
Hnevá sa Zeus... Už sa hnevá...
Hnevá sa z krivej prísahy.
A ten pes zlatý nie je z dreva -
Syn sa už hriechu nezbaví...
( Amaltheia - koza, ktorá v detstve kŕmila
Dia svojím mliekom, darkyňa Rohu hojnosti,
Efezos - mesto na západnom pobreží Malej Ázie,
Hermés - multifunkčný boh, posol bohov)
D r a g o 10/13052012
zdroj obr. 1 2 3
