Písmo:
A-
|
A+
Ženská tvár a sedem detí –
Zostal úsad po káve.
Z čiernej diery Slnko svieti,
Kvitnú kvety voňavé.
Do siete sa slimák vmotá,
Vajce sedí na hniezde,
Opilec sa drží plota,
Koza naňho vylezie.
Pohár kávou oškvrnený –
Veští sa až za sucha.
Trúbi trúba bez ozveny,
Vliezol červík do ucha.
Jedna chmárka, druhá, tretia…
Žirafa je navrchu,
Štyri Luny z Neba letia,
Listy z pošty opŕchnu.
Tu je Ďuro, hen je Jano,
Tam sa tají záhada,
Letí motýľ nad poľanou,
Manželka sa neháda.
Veštíme si zo škvŕn v káve,
Pokiaľ nie je omytá.
Hlavne že sú deti zdravé,
Pod koňom sú kopytá.
Nepi, Jano, nepi kávu –
Výsledky sú nepravé.
Veští sa len pre zábavu
Vo veršovej úprave.
Veštíme si len tak zhurta –
Nezáleží na rýme.
V Osude sa človek šprtá –
Veríme mu, veríme!
D r a g o 28012015
