Písmo:
A-
|
A+
na obzore
kde sa mi zdá byť morom pole
čierne mokré jesenné
neviditeľný ktos´ rozkrojil
veliký melón napoly
Ťahá ho hore po poli
neviditeľná dlhá niť
a ja sa divím z balkóna
že nepadám mu do lona
Snáď by nám bolo sveta žiť...
Pomaly
kotúč červený
na zlato sa mi premení
a nedovolí pozrieť naň
Nuž nastavil som Slnku dlaň
a prijal zopár teplých lúčov
ktoré prenikli mi do žíl
Tak hneď zarána som ožil
a sadol písať tieto verše.
Správa sa Slnko čoraz smelšie.
V duši nastala premena
Aj v šálke kávy... -
Káva je celkom studená.
(Studená káva je síce na krásu,
ale dakomu ani štyri vedrá nepomôžu-
výrok Janka Mráza)
261102 / D r a g o
