Až pôjdeš okolo
a budeš celkom blízko
neobíď
a vojdi bez klopania
vojdi a neuškoď
nášmu svedomiu
Osedlaj ho
preosej zrno spomienok
načri do mladosti
pod malý stan
O nudu bude núdza
Keď jazyk degustuje slová
a vychutnáva
to čo bolo
to čo bolelo
to čo sa chcelo
to čo sa nesplnilo
Vznesieš sa nad cestami
spočinieš nad riekami
zapadneš do vrchov
a medzi štyri steny
a medzi štyri strany sveta
Veľa sa nezabudlo
A potom ráno
súc porodení poležiačky
vstaneme
z polomŕtvych položivých útrob
neprespanej noci
zbalíme zbierku spomienok
previažeme ružovou stužkou
a potom
až sa ešte vrátiš
a vojdeš bez klopania
ich opäť rozbalíme
a ovlažíme
dúškom vína
na pokračovanie
..................................................
Raz
možno to bude na jar
priletím ako sťahovavý vták
a nasťahujem sa
do tvojej klietky
bez pozvania
Obzriem si tvoje opustené hniezdo
otvorom zlatej obrúčky
zahrejem sa v ňom
ako sťahovavý vták
ktorý sa nestiahol
A aby oheň nevyhasol
prekútram ti kozub
kutáčom
prekútram ti kozub
priložím polienko
nech nevyhasne
oheň v tebe
nech nevychladne
a potom
možno to bude na jeseň
uletím ako sťahovavý vták D r a g o 1991
