Márne som čakal
pri okne
ilustrovanom mrazom
Pra - les ľadového bodľačia
Dnes Slnko nevyšlo
iba tak trošilinku
pootvorilo jedno oko
a vrhlo ružový pozdrav
na končiare Tatier
Potom sa zahrabalo do perín
a spalo ďalej
Dospávalo, čo zmeškalo
počas nočnej smeny,
keď so mnou flámovalo
a neprebudil ho ani
koncert neodbytných vrán
Už dávno nie som princom
aby som ho budil bozkom
na horúce líce
ako Ruženku Šípkovú
Pichá ma pri srdci
pohľad na kaktusy
Rannú kávu si vypijem sám
Svet zostal šedivý
ako Márnosť.
271202 / D r a g o