Dnes sa mi oči neodkryli
do znenia zvonov z veže kostola.
Zbytok sna vo mne plápolá...
Ešte okamih zlepené
spočinú v hlave
plnej štebotavých veršíkov
Sen pomaličky unikol
za horizonty spánku
spievajúc uspávanku
roztopašnému vánku.
V rannej rose
cupitajú mojou dušou myšlienôčky bosé.
Dávno odzneli konvalinky hviezdičiek,
v ktorých spočinul melón Luny
plný jadierok
Jedno jadierko... Jeden rok...
Čas neprestajne šumí......
Nežné lúče cez štrbinku jari
ako maličké mravce
lezú po paplóne
plnom rannej vône.
Do očí kradnú sa po posteľnom lone.
Dopíjam posledné kvapky noci
v znamení Barančeka.
Psík z dvora naňho šteká ...
Baránok Boží - ten, ktorý sníma hriechy sveta ,
svoje rúno mi do žíl vplieta
pod krídla biele olovených Tatier -
biele, jak deva nevinná
keď Ducha Pána prijíma
na hore Olivovej -
Na rany balzam olivový...
Mladosť, čo sa už neobnoví,
vietor rozvieva po krajine
Kameň rozhodnúť má o vine -
V kalichu krvi kúsok Chleba ,
pilulka horkne na jazyku -
pár kvapiek vody z prameňa -
studňa Života kamenná -
pár kvapiek na jazyku stená,
stena preľstenia pred nami
zahluší zvoníc tam-tamy.
A tak to ide od mladi....
Požehnaný, kto nezradí
v kútiku nočnej záhrady.
Na krížnych cestách v duši kríž,
ktorým si roky zaplníš.
Rozjímať môžeš -
Láska živá...
Tanier prikrytý rybku skrýva.
Naprieky môjmu preludu
Zvony dnes zvoniť nebudú.
(Venujem svojej manželke Tamare,
ktorej tu niet.)
D r a g o
Na Veľký piatok,
100409, PP, doma
Drevená zvonica v Malých Ozorovciach (viď bývalý náš desaťhaliernik, zdroj foto)
