TUROŇ-ZBOJNÍK: Ľahká žena! Čo budeme žrať?
MIŠO ILČÍK: A či ja viem? Už aj maliny sme pooberali, aj jahôdky,
lopúchy sú fuč,... Zbíjať sa nikomu nechce (To je dnes
národ!). Nech sa nikto neurazí, ale ste obyčajná banda
lenivá!
UHORČÍK: A čo, keby sme tuto, Flokiho... na paprike... Vo Valaskej
takých do klobás dávajú...
FLOKI: (Vylezie na najbližší strom)
UHORČÍK: Ľahká žena! Rozumie...
RUDI OŠTINOHA: A čo, keby sme šli na pánske trochu zemiačikov
pomezgerovať? Možno Cigáni ešte všetko nestihli...
JERGUŠ CHLAPIN: Odkedy ty vyslovuješ Cigán s veľkým C? A dokonca
trojčiarkovaným?
RUDI OŠTINOHA: Mal by si si dať uši prefúknuť. Cigán som vyslovil jasne
a zreteľne s malým "c". Všakže, Ilčík?
MIŠO ILČÍK: Ja som nič nepočul.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ešte môj starý otec rozprávali, a oni to od svojho
starého otca počuli, že onehda bol taký veľký hlad,
že ľudia sa navzájom požierali.
MĽANDRIAK: A dneska sa vari nie? Sú na seba ako vlci.
GAJDOŠÍK: Keby aspoň Červená Karkuľka prišla...S košíkom...
s buchtami...
MAŤO KLIEŠŤ: Ja by som sa aj s jednou buchtou uspokojil...
(potmehúdsky sa usmeje a žmurkne)
FERI OŠTINOHA: Veru... Mohli by sme zjesť Karkuľku aj starú mamu...
Na poľane sa z ničoho nič objaví zhrbená starenka, zbiera liečivé bylinky a šípky.
MAMKA PÔSTKOVÁ: (Lebo ona je to a nikto iný) Pánboh pomáhaj, dobrí
ľudia.
MIŠO ILČÍK: Pánboh vám daj veľa šťastia a zdravíčka, stará mať.
Kdeže ste sa nám tu nabrali? Veď sem už ani len drábi
nechodievajú, lebo nemajú na čo. Nieto ešte vtáčika -
lepáčika...
TUROŇ-ZBOJNÍK: A my že ste oná... od Červenej Karkuľky, čo ju vlk oné...
zožral. A hladní sme, či by sa niečo pod protézu nenašlo?
SIVÝ VLK: (Mihne sa v pozadí s vyplazeným červeným jazykom
nápadne pripomínajúcim pioniersku šatku)
MAMKA PÔSTKOVÁ: Vy o vlku, a vlk za chatou
MAŤO KLIEŠŤ: Keby len za chatou... Ja mám jedného v gatiach... tam,
vzadu, veď viete...
MAMKA PÔSTKOVÁ: Ľahká pomoc, junáčik. Tuto, dám ti korienčok, požuješ,
uľaví sa ti... Alebo ešte lepšie - tu máš pol litra borovičky,
vypiješ, a na vlka si ani nespomenieš.
ZBOJNÍCI: Aj ja mám vlka, aj ja, aj ja...!!! (Naťahujú ruky k starenke)
MAMKA PÔSTKOVÁ: Toľko páleného ja zase nemám. Ale keby ste si oné
miestečka masťou z kotla na noc potreli... určite by to
do rána prešlo.
TUROŇ-ZBOJNÍK: A čo som ja, teplý? Zadok si natierať..?
MAMKA PÔSTKOVÁ? Tak ty ešte nie si? Nekráčaš s dobou, junáčik. Teraz je
taký trend. Ak nie si teplý, ani do politiky sa nedostaneš.
A nože, ukáž mi tvoje ruky!
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Natiahne ruky pred seba. Nazdáva sa, že mu starká z
dlane veštiť bude)
MAMKA PÔSTKOVÁ: Ej, junáčik, junáčik, ..ako sekretárka, už len nechty aby
si si dolepil alebo nalakoval... Pracovať by si mal! Práca
šľachtí...
JERGUŠ CHLAPIN: Veď aha - aké šľachy mi narástli, najmä Achillova...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Moderné je - nerobiť!
MAMKA PÔSTKOVÁ: Nefajčiť, synku, nefajčiť, mňa neprebalamútiš...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ale veď čoskoro nastanú nové časy... Šľachtených
zlikvidujeme, feudalizmus padne na riť, nastolíme
demokraciu... Ej, či sa nám len bude zbíjať!
MAMKA PÔSTKOVÁ: No, to je hudba budúcnosti...
MIŠO ILČÍK: Figu! Hudba budúcnosti je, keď Cigáni v bruchu vyhrávajú...
Keby nám aspoň múku pridelili, nejaké cestoviny...
MAMKA PÔSTKOVÁ: Na pánske by ste mali ísť, junáčikovia, na pánske veru.
Bárs čo len na sezónnu brigádu. Lebo u nás na dedine
je to teraz tak - a čo mladé - zutekalo, a čo staré -
nevládalo. A tak si páni, ku nám, dôchodcom, veľmi
dovoľujú. Nikto, veru nikto sa chudobného človeka
nezastane. (Utiera si slzy)
ZBOJNÍCI: (Súcitia so starenkou a plačú spolu s ňou)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ešte že aspoň na zbojníkov sa v zákone pamätalo...
MIŠO ILČÍK: Veď my by sme sa, mamka naša, aj pomstili za všetky
krivdy, ale vrchnosť to zakázala. Vraj sa to musí podľa
zákona. Ale pre zbojníka platí iba jeden zákon - vlčí, a
to i vtedy, kedy Pravda mlčí. Raz nás kvôli tomu po
hore naháňali. Tri dni nás naháňali, otca im naháňam,
aj tak nás nedostali. Alebo nie, otca nie, radšej im
naháňam anciáša. Tato náš boli dobrý chlap.
JERGUŠ CHLAPIN: ešte nás tri dni budú, aj tak nás nedostanú do stanu.
Až z Detvy na nás pandúrov zavolali. Vraj ak sa
nepolepšíme, nabudúce prídu i s kukláčmi.
MAMKA PÔSTKOVÁ: A, či by sa, deti moje milé, nejaký grajciarik nenašiel?
Pre chudobnú vdovu. To akože pre mňa. Vraj ste už
pozabudli na staré dobré zvyky - bohatým brať a
chudobným rozdávať!
UHORČÍK: (Poškriabe sa za uchom) ... Keby na detskú onkológiu,
nepoviem, ale na chudobné vdovy...
GAJDOŠÍK: A ktože vám natáral také hlúposti, že sme chudobe
rozdávali? Čo sme my, dobročinný spolok?
MAMKA PÔSTKOVÁ: Nuž Zuzka, čo kedysi s Jánošíkom bandu bila.
GAJDOŠÍK: Tak to je o inom... Ona bola Jánošíkova frajerka, nuž jej
dával... Veď i ona jemu... dávala. Tak prečo by on jej nie?
MAMKA PÔSTKOVÁ: Asi to tak bude. Najprv mala opletačky s Jánošíkom a
potom s úradmi. (Šepká) Nemohla preukázať pôvod
majetku, a to ani bez spiatočnej platnosti. A Jánošíkovi
vraj páni šibenicu chystajú.
GAJDOŠÍK: (Najvyšší čas... - ale to si iba pomyslí a nevysloví. Ešte
to tak...)
UHORČÍK: A načo by mu bola? On sa bez nej kľudne zaobíde. On
má všetko aj tak na háku.
JANO KRAVINEC: Okrem slaniny.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Takže, mamička, pochopili ste? Nie sme my, veru,
dobročinný ústav. Podporu žiadajte. Od cisára pána.
Lebo keď sa dostanú k moci demokrati, neviem, neviem...
UHORČIK: (Zanôti) Za cisáře pána a jeho rodinu, museli jsme
vybojovat Hercegovinu..!
MIŠO ILČÍK: Ale aby ste nepovedali, že sme ľahké ženy bezcitné,
nalejeme vám z našej lavórovice. (Nalieva a podáva jej
plný pohár, nie ako v krčme)
MAMKA PÔSTKOVÁ: Ďakujem vám, chlapci moji, Z celého ischemického
srdca vám ďakujem. História vám to nezabudne.
(Vypije na ex.)
MIŠO ILČÍK: A langoše nemáme...
MAMKA PÔSTKOVÁ: Ešte... Do druhej nohy...(Natrčí pohár Mišovi)
MIŠO ILČÍK: (Nalieva, neľutuje)
MAMKA PÔSTKOVÁ: (Vystrebe aj druhý pohár) Tuším... vošiel do tej istej
(žartuje). A povedzte,kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem.
MAMKA PÔSTKOVÁ: Tak ja teda pôjdem.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Len choďte, choďte, dávajte pozor, aby ste si neublížili...
A....a ... a pozdravujte vlaštovky.
MAMKA PÔSTKOVÁ: Tu vám, junáčikovia, aspoň toto... (Položí na peň niekoľko
balíčkov orbitu bez cukru)
MIŠO ILČÍK: (Berie jeden balíček a číta)... BEZ CUKRU...
GAJDOŠÍK: Zatvorili ďalší cukrovar... Pomaly nebude z čoho páliť.
JANO KRAVINEC: Aj Kuba sa na nás... Ešteže rum posielajú podľa
objednávky.
MAMKA PÔSTKOVÁ: (Odchádza a pospevuje si.) Icom-picom bol som
pri tom trávička zelená...
FLOKI: Breše zo stromu babke na rozlúčku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Konečne je preč, môžem sa vyšťať. Baba-Jaga...
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
