IŠTVÁN: Vzpierala sa ako divá, nechcela ísť...
MIŠO ILČÍK: A čo Adam, ako sa má?
ATTILA: Do riti nás poslal. Že on už svoju jalovicu dávno našiel.
Že táto naša je určite dajaký jej vyklonovaný nepodarok.
Ale navlas sa jej podobala, na chlp teda. A on si, chudák
myslel, že vidí dvojmo. ale potom si uvedomil, že dvojmo
vidieť nemôže, lebo už dávno nepije a žiadne huby nejedol.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Kok...ršpaniel!
ATTILA: A vraj - keď ste si ju vyklonovali, tak si ju aj zjedzte!
MIŠO ILČÍK: A vy čo?
IŠTVÁN: Čo sme sprostí. Veď je epidémia šialených kráv. A všade
samé proteíny, dioxíny či čo..? Kravu sme odviedli do
zoologickej záhrady, lebo im tam práve zubor uhynul, nuž
aby mali čo ukazovať hlúpejším návštevníkom z mesta.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Druhý kok...ršpaniel! A na zožratie, či ste dačo nedoniesli?
Ja som už tri dni nič nejedol.
IŠTVÁN: Ale to nie je zdravé - musíš sa prinútiť!
ATTILA: A...a...a cestou nás kontrolovala pandúrska hliadka.
Pýtali sa, či nevieme, kde je Jánošík. Vraj si od nich
napožičiaval peniaze a nevracia.
MIŠO ILČÍK: A vy ste čo povedali?
IŠTVÁN: Že nepovieme.
MIŠO ILČÍK: A oni?
ATTILA: Že chválabohu. Lebo keby sme im to povedali, museli by
vyhlásiť nočný poplach, raziu... A komuže sa chce v
dnešných časoch po nociach behať a naháňať vagabundov?
Ešte by valaškou po chrbte schytať mohli. A nezistili by od
koho, lebo kamerový systém im zobrali a dali na štadión.
A ešte nám povedali, že Jánošík by mal zostať na slobode
na furt, lebo keby ho zlapali, už by nemali žiadneho triedneho
nepriateľa a prišli by o robotu, presnejšie o stály príjem, a to
práve v čase krízy. Zostalo by im iba odchodné. A potom
by museli hľadať robotu v Kráľovstve koruny českej , ale aj
tak by ju nenašli, lebo Česi zbojníkov nemajú iba
Priemyslovcov, čo im z brázdy odorávajú. Ale to už
legalizovali, lebo ináč by bratom Veverkovcom nemohli
patentovať pluh, ktorý dávno predtým vymysleli v Mezopotámii.
Takže priemyselná špionáž je u nich na vysokej nohe... úrovni...
No a keby naši pandúri takto zostali bez práce a boli by
nezamestnaní, bolo by to veľmi zle, lebo úrady práce ešte
nevynašli. Zostávalo by im jediné - dať sa na zboj! A nám tu
konkurenciu netreba. Takže si myslím, že s tým Jánošíkom
majú pravdu. Aj oni aj my máme dôvod existovať.
IŠTVÁN: A ešte nám čosi nabalili...plné dva ruksaky... hatižáky...
MIŠO ILČÍK: Plecniaky - aby bolo jasné... Ukážte... (Postupne vyberá a
kladie na schodíky chaty) Kádéčka,... ešte kádéčka... ešte...
Ľahká žena! Kádéčka! Tie som nežral, odkedy som u
kurucov slúžil. Dúfam, že tam bude i šunka s vajcom, tú
som mal najradšej. A žuvačka Pedro. Horká jak palina
dračia. Zajatým labancom sme ju dávali ako dezert. Aj
našim dezertérom. A dezertné víno sme popili sami. Takí
sme my, kuruci.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Škoda. Ja som mal modrú knižku, takže neviem, čo to je.
Teraz ľutujem, že mám ploché nohy. Ale čo, aj niektorí
generáli majú. Neodviedli ma. Vraj - ja pre šibenicu
stvorený som.
MIŠO ILČIK: Ako ty môžeš byť stvorený pre šibenicu, keď máš ploché
nohy? Veď pred obesením zbojník pod šibenicou musí
dvanásť razy šibeň zhajduchovať. Kazačok si sa nenaučil...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Veru nenaučil. Ale nie vlastnou vinou. Keď sa to na
tanečnej preberalo, mal som osýpky... zemiaky som
mamke osýpavať pomáhal...
MIŠO ILČÍK: Tak to ti slúži ku cti. Rodičov si treba vážiť. Aj Písmo tak
káže.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ja som si ich najprv vážil, ale potom nám exekútor zobral
váhu, takú decimálku ... alebo litermalku? Nepamätám, bol
som ešte malý. Vraj otec poza pánske chodí. Syn poza
školu a otec poza pánske. A bolo po vážení.
MIŠO ILČÍK: Aha... No, u poddaných je to hriech, veľké previnenie, neísť
na pánske.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tiež si myslím... Raz som zašiel na dámske a skoro mi oči
vyškriabali. Odvtedy škúlim. Ako ten kráľ Škulibander.
MIŠO ILČÍK: Veru, ťažký je život hornouhorského zbojníka, keď všade
naokolo demokracia zúri.
D r a g o ilustroval: M. Stano
(P o k r a č o v a n i e)
---------------------
na rádáš čárdáš v podaní českých zbojníkov
