TUROŇ-ZBOJNÍK: Čo sa tu obšmietate? Hybajte spať! Veď je noc...
MIŠO ILČÍK: Huby porastú. Nebudeme musieť les polievať.
ATTILA a IŠTVÁN: (Smutne sklopia oči a poslušne hybajú spať)
MIŠO ILČÍK: (Otvára konzervu z kádéčka) Ako som vravel - šunka s
vajcom. Ako za kuruckých čias.
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Prehltne slinu) Len či nie sú po záruke.
MIŠO ILČÍK: Keby aj boli - V Szegedíne
by to už dali do nového obalu
s novým dátumom spotreby.
Takže je to vlastne taká
perpetuummobilná konzerva.
Môže sa konzumovať
donekonečna, až kým od nej kopytá neotrčíš. Na čo
všetko len tá naša Európska monarchia nepríde.
Vraj na hamburgeri po záruke vycapia nálepku
HABSBURGER, k tomu napíšu módna novinka, a
Hornouhorčíci sa idú pozabíjať.
Daj si (ponúka Turoňa). Floki, aj ty si daj! (Hodí psíčaťu
prázdnu konzervu na vylízanie)
FLOKI: (Oňuchá plechovku, kopne do nej ľavou zadnou,
zdvihne labku (aby to bolo originálne, tak prednú) a
ociká Mišovi nohu. Podľa možnosti ľavú, lebo pravou
by ho mohol nakopnúť. V TJ Tatran Zbojník Mišo totiž
hrával pravé krídlo a niekedy aj druhý klavír Petroff)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Môžem? (Berie si a koštuje) Mňam... Bohuprisám,
len kvôli tejto dobrote by som sa prihlásil do vojska,
hoci aj do nepriateľského. Veď je to vlastne jedno.
Dnes si priateľ, zajtra nepriateľ, pozajtra zase priateľ...
Priateľa si nemôžeš vyberať, ani nepriateľa. Furt sa nájde
niekto, kto ti ho určí. a čosi kamsi je tu dôchodok, a ty
ideš za strážnika aby si sa uživil.
MIŠO ILČÍK: Mali by sme zobudiť ostatných. Tiež tri dni nejedli...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Čo si koko...sový orech? Takú dobrotu im dávať?
Nech si nazbíjajú, veď sú zbojníci, čvarga lenivá!
Zbojník sa stará, zbojník má! Veď nato sú zbojníci..
MIŠO ILČÍK: Čože? Aj v NATO sú zbojníci?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Áno, ale len v tom najlepšom slova nezmysle. A toto tu
(ukáže na konzervy) čo zjeme, zjeme, a čo sa do nás
nevojde, jedno vygrcame a druhým sa napcháme, a
zvyšok zakopeme na horšie časy. Veď zaslúžime, nie?
Vieš, ako dnes uhorský parlament ceny dvíha?
Pomaly dvihnú aj tú Nobelovu. ... Prší, poďme dnu!
MIŠO ILČÍK: (Chytí kľučku, lomcuje ňou, búcha i kope do dverí,
ale tie sa neotvárajú) Sezam, otvor (p)sa!, (chytá sa
poslednej slamky Mišo). (Ale sezam nič, nereaguje.)
Voľakto nás vymkol... (Zratúva spiacich chlapov.)
Čudné... Všetci sme. ...V tom bude dačo nečisté, ba
priam brudné.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak budeme moknúť... Čo už, nie? Dones po pive, noc
je dlhá, do rána ešte ďaleko
MIŠO ILČÍK: (Čapuje zo súdka do papierových pohárov) Ako na
odpuste vo Veľkých Ozorovciach. (Číta nápis na pohári)
Po upotřebení pohárek zničte! (Podáva pohár Turoňovi
a prisadne si k nemu na schodík) Zničte! Z ničoho nič -
zničte. Čo som ja zbraň hromadného ničenia papierových
pohárov? Na priesady sa to zíde. Papriku, paradajky...
Boh vie, o čom sa chlapom sníva. Spia tvrdo,len čo je
pravda. Ani čo by im cigánka uspávacieho prášku nasýpala.
TUROŇ.ZBOJNÍK: O krajšej budúcnosti snívajú, o čom inom? Počuj, Ilčík, ale
pravdu - tebe Jánošík chýba?
MIŠO ILČÍK: Múza mi šepká, že by som ml napísať baladu Smrť
Jánošíková. Lenže nechcem maľovať čerta... či vlastne
Juraja, na stenu. Ináč mi vôbec nechýba.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ani mne.
FLOKI: (Prináša v zuboch výkres s čičmianskym ornamentom
nápisom: ANI MNE)
D r a g o (P o k r a č o v a n i e )
ilustrácia: M. Stano
