TUROŇ-ZBOJNÍK: Žeby pozdrav od Jánošíka?
MIŠO ILČÍK: Jánošík posiela trojrohé.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak potom možno poštár..?
MIŠO ILČÍK: Poštár zvoní dvakrát.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Možno máme pokazený zvonček. Ale nie... v ktorom
uchu mi zvoní?
MIŠO ILČÍK: Ak si neabsolvoval zápal stredného ucha, tak možno
práve v tomto.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Neabsolvoval som, lebo poslednú zápalku som
spotreboval na podpálenie kaštieľa.
MIŠO ILČÍK: Podpálil si?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nepodpálil. Vtedy som zistil, že proti vetru sa šťať nedá,
a ani zápalka dlho nehorí.
MIŠO ILČÍK: Šťať sa dá.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Dá?
MIŠO ILČÍK: Skúsil som. Dá. Neodporúčam.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nuž a ja som vtedy chcel prihlásiť patent na inováciu
zápalky.
MIŠO ILČÍK: Aký?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Aby sa hlavička vyrábala na opačnej strane.
MIŠO ILČÍK: A čo ti povedali?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Že je to somárina.
MIŠO ILČÍK: A ty?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Predal som nápad Číňanom. Podľa nich je to kultúrno-
revolučný prevrat vo výrobe zápaliek. A pod vplyvom
toho začali vyrábať zapaľovače. A upravili známe čínske
porekadlo, že každá zápalka má dva konce...
MIŠO ILČÍK: (Smutne) A ja iba jeden...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Číňania sa činia... a potom vyčíňajú... Od slov prechádzajú
k výčinom. ... Nerozmokne?
MIŠO ILČÍK: Číňan? Nie. Ukryje sa do butiku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ale nie, lístoček... štvorrohý...
MIŠO ILČÍK: A čo ja viem? Lístkové cesto by rozmoklo. Prečo sa pýtaš7
TUROŇ-ZBOJNÍK: Len tak. Bohvie, čo v ňom stojí?
MIŠO ILČÍK: A čo v ňom visí...(Nôti. ale potichu, aby chlapcov nezobudil)
Lístoček z brezy dolu vodou pláva ...
TUTROŇ-ZBOJNÍK: Ja nie o tom, o tom, čo nám doletel.
MIŠO ILČÍK: Ahá! A ja som na neho už celkom zabudol. Bohvie, čo v
ňom stojí...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Veď sa pozri.
MIŠO ILČÍK: Prečo ja? Dnes otvoríš lístoček, a odrazu si bez prstov,
ani nevieš ako a prečo. Alebo ti brucho rozpára a črevá
z teba vyjdú. Nik nám nevolal, že tu máme umiestnenú
bombu?
TUROŇ-ZBOJNÍK: A kto by nám volal? Aj tak tu nikto nedvíha telefóny.
MIŠO ILČÍK: Tak sa pozri... Na ten lístoček...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Prečo práve ja? Ja nie som na hlavu padnutý. Aj antrax
v ňom môže byť. Floki, poď sem! K nohe!
FLOKI: (Pribehne a postaví sa na zadné labky. )
TUROŇ-ZBOJNÍK: Dones lístoček pánovi, dones...
FLOKI: (Vydriape sa na strom a lístoček donesie spolu s valaškou.)
MIŠO-ILČÍK: Ha-ha, pánovi... akému pánovi?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Vieš, Mižu, ty si ešte mladý, taký grínhorn, ale ja (buší sa
do pŕs) Ja som PÁN zbojník!
MIŠO ILČÍK: Dobre sa búši do pŕs tomu, kto nijaké nemá.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nie každý dostal šancu stať sa kulturistom. Ja som aj
hnoj kydal, a nehanbím sa za to. A bez proteínov. ...
No pozri sa konečne, čo nám to píšu.
MIŠO ILČÍK: (Preberie od Flokiho valašku aj s lístočkom. Zažne
petrolejku. Číta, alebo sa aspoň tak tvári) Tu je adresa.
Zbojnícky kapitán Juraj od Jánošíkov z Terchovej,
poddaný grófa Andrássyho, bytom Terchová,
prechodný pobyt Zbojnícka chata na Horehroní na
vysokej divej poľane číslo neudané. Adresa je správna,
sem to patrí. Ale - kde je Jánošík?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nepovedz!!! Otvor to!
MIŠO ILČÍK: Listové tajomstvo...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Je to do vlastných rúk? Nie je. Tak sa neondej.
MIŠO ILČÍK: (Otvorí list a očami číta) Fíha! Veď je to povolávací rozkaz.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Kam nás pozývajú?
MIŠO ILČÍK: Nás nie, iba Jánošíka. Do krčmy. Vraj má prísť na
hrachovú polievku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Je to doporučené?
MIŠO ILČÍK: Nie je.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa tvárme, že sme to neprevzali. Keby na lokše,
nepoviem, ale na polievku, hrachovú... samé prdy...
(Zoberie lístoček, priondie ho naspäť k valaške a valašku
zatne do pôvodného stavu. ) Nažerie sa hrachu a budeme
tu mať smrad.
MIŠO ILČÍK: (Zazíva) Nepospíme si ešte? Do rána je dlhá chvíľa,
vyprevaď ma moja milá...
TUROŇ-ZBOJNÍK: Slnko už dávno vystúpilo nad hory. Radšej nie, mohli by
sme prespať svoju dobu.
MIŠO ILČÍK: Pravdu máš. Radšej Jolanku, holubičku moju, ako svoju dobu.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Našiel som kompromisné riešenie: Ty prespíš moju a
ja na oplátku tvoju dobu a sme si kvit. MIŠO ILČÍK: Ja som vedel, že dvaja súdni zbojníci sa vždy dohodnú.
D r a g o ilustroval: M. Stano
(Po k r a č o v a n i e )
