Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 23 - pasca na Kišonaya

O päť minút predtým: Jánošíkov klon Kišonay uniká riedkym lesom (aby ho bolo vidieť) a navyše v hustom lese by sa mohol poškriabať černičím a podobným kríčím a popŕhlť žihľavou, čo by u neho v prípade alergie mohlo vyvolať púpence po tele, pretože zaočkovať ho nestihli, a ani by sa bol nedal, lebo felčiarom nedôveruje. Ešte tak pustiť žilou... Surovec a Maťo Kliešť sú mu v pätách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kišonay, keďže nie je skutočným, ale iba domnelým zbojníckym kapitánom, nie je veľmi vytrénovaný a ani previerky fyzickej zdatnosti neabsolvoval. Keďže bežať veľmi nevládze, húta, ako by ináč dobehol svojich prenasledovateľov. A páli mu veľmi dobre, skoro tak ako kremienkové kresadlo pri zakladaní ohníka, pretože veľmi rýchlo si spomenie na resti a neresti Hornouhorčanov. Siahne do záhrenia, vyberie dve pollitrovky, hádam ani sám Stvoriteľ nevie, odkiaľ sa tam vzali, a pohodí ich nenápadne na zbojníckom chodníčku. A neboli by to naši zlatí chlapci, keby na ten špek alias slaninku nezabrali ako zlatá rybka na dedkovu návnadu. Zohnú sa pre fľaštičky, sadnú na prvý vhodný pníček a požívajú a požívajú čo im hrdlo ráči. Kišonay zatiaľ spomalí a stráca sa v čoraz hlbšom lese. Len sojka roznáša túto správu od buka do buka, ďateľ sa ujíma svojej morzeovky, ale ktože sa zo zbojníkov učil vtáčiu abecedu, keď Hornouhorskom letí americký jazyk.

Kým sa oni dvaja takto častujú a Kišonay sa stráca ako v londýnskej hmle, v neďalekom lese na maličkej čistinke, kde iba líšky chodievajú dávať dobrú noc a vlci dobré ráno, pri studničke obrastenej machom sa objaví podivné indivíduum. My zatieľ nevieme, kto to je, a ani sa o to nesnážime, pretože to nie je naša starosť. My len pozorujeme na život unaveného driečneho chlapa, ktorý hľadá, kde by po prebdenej a po prechodenej noci oddýchnuť si mohol. Ako tak snorí, objaví studničku, zistí, že táto je bez vody, lebo vodu hornouhorskú dávno zahraničné firmy sprivatizovali, a že v studničke je taký výklenok, kde by sa pred divými i civilizovaným zvermi ukryť mohol. Nuž ta vlezie, zhrabne trochu suchého lístia, pod hlavu položí pár chumáčov machu a uloží sa na denný odpočinok.

Surovec a Maťo Kliešť medzitým dopijú svoje prídely, ku ktorým sa dostali ako slepá kura k zrnu, rukávmi haleny si utrú ovlážené ústa a pokračujú v prenasledovaní po postupne čoraz chladnejšej stope.


MAŤO KLIEŠŤ: Daj hrebeň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SUROVEC: Načo?

MAŤO KLIEŠŤ: Prečešeme to tu. 

SUROVEC: Hej, aj naondulujeme a natupírujeme.

MAŤO KLIEŠŤ: Aha, studnička. Ako na zavolanie. Poďme k nej. 

SUROVEC: Nemyslím, že by Jánošík (lebo oni ešte nevedia, že ide o 

 klon) spáchal samovraždu skokom do studne. On má vo 

 hviezdach inšô napísané. A plávať asi vie, veď dovolenkovať 

 zvykne v Ilýrii. 

 (Medzi rečou podídu k studničke)

MAŤO KLIEŠŤ: Kde len môže byť?

INDIVÍDUUM: (Neželá si, aby sa mu nejakí bezdomovci nasťahovali do 

 susedstva, a tak sa rozhodne, že sa zamaskuje za ozvenu)

 Kde len môžu byť...Kde len môžu byť... Kde len môžu byť...?

SUROVEC: Asi je v lese..

SkryťVypnúť reklamu

INDIVÍDUUM: Asi je v lese...Asi je v lese... Asi je v lese...

MAŤO KLIEŠŤ: Abo žeby v studni?

INDIVÍDUUM: Abo žeby v studni...Abo žeby v studni...Abo žeby v studni..?

SUROVEC: Nasypme tam antrax!

INDIVÍDUUM: Je v lese...Je v lese... Je v lese...

MAŤO KLIEŠŤ: Poďme na neho ľsťou.

SUROVEC: Ako?

MAŤO KLIEŠŤ: Zobral som svoju prázdnu fľašu od pálenky, čo sme teraz pili. 

 Nacikáme do nej, aby vyzerala ako plná, a zavesíme nad 

 studňu. Ak je dnu, určite zaberie. Bol by v tom čert, keby sa 

 nechytil.

SUROVEC: Nedbám. 

 (Robia návnadu, cikanie nemusí byť vidieť, to si každý pozrie 

 u lekára pri odbere moču)


Medzitým, aby sa niečo dialo, Surovec a Maťo Kliešť stavajú pri studničke posed ako na diviaky (Nie obec Diviaky, ale divé svine). Potom vylezú hore, sadnú si a striehnu. Nad studničkou sa hompáľa fľaša zavesená na konári plná moču, takže z diaľky to ozaj vyzerá ako staroslovanská slivovica 52-ka. Aby sa nenudili, chvíľami sa čistinkou mihnú smädné zvieratká - trofejný šestnástorák, zajačik ušiačik, jazvec bez hlavy a dokonca aj teta diviačica s kŕdlikom mladých prasiatok. Žirafy, aspoň zatiaľ, nie sú žiadúce. Ovzdušie trochu časom stmavne, a tak Maťo Kliešť a Surovec si ani neuvedomia, že už po dva razy odpili z pascotvornej fľaše, lebo pre zníženú viditeľnosť sa len ťažko dá rozlíšiť fľaša od nefľaše.


MAŤO KLIEŠŤ: Stmieva sa... Nebol v tej fľaši nejaký denaturák? 

SkryťVypnúť reklamu

SUROVEC: Tuším nie. Kde by sa tu nabral? V hore sa stmieva skôr a 

 rýchlejšie. 

MAŤO KLIEŠŤ: Ja sa začínam báť. 

SUROVEC: Pokračuj v tom istom duchu. Ja sa bojím iba jedného - aby 

 nám neubzikol. Ako prvýkrát. 

MAŤO KLIEŠŤ: Neubzikne... Ak zaberie na fľašu, neubzikne. Ja som pod 

 fľašou nastavil pascu - takú, na medvede...

SUROVEC: To si nemal. Veď čo, ak príde o nohu? Vieš si ty predstaviť 

 Jánošíka bez nohy? Taký Jánošík, to ti nie je pirát. 

MAŤO KLIEŠŤ: Možno vlezie do pasce hlavou. Pretože správny zbojník na 

 všetko ide hlavou. 

SUROVEC: No... (Nenachádza slov)

MAŤO KLIEŠŤ: Poviem ti teda, ale iba tebe, dôverne - tá pasca nefunguje. 

SkryťVypnúť reklamu

 Ako nakoniec všetko v Hornouhorsku,. 

 Aha... Dačo preletelo vzduchom. Možno netopier...

SUROVEC: Alebo topier... Malo to uši?

MAŤO KLIEŠŤ: Tuším nemalo. 

SUROVEC: Tak to bol Pier... Bezuchov... 

MAŤO KLIEŠŤ: Iba ak tak...


D r a g o

(P o k r a č o v a n i e ) 

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu